milanjan7

Začnem na pohľad od veci. Istý priateľ mal kedysi večernú službu v najväčšom denníku a keďže sa oslavoval Deň víťazstva nad fašizmom, vtedy to bol 9. máj, v Moskve sa rozhovoril Brežnev. A nevedel, kedy prestať. Lenže, v branži sa hovorilo, že všeličo sa dá rozťahovať, ale novinové strany majú neprekonateľné obmedzenie. Jednoducho, text bolo treba krátiť.

Lenže, službukonajúcemu redaktorovi sa v strese podaril malér. Do titulku sa dostalo označenie sovietskeho vodcu ako V. I. Brežnev, namiesto správneho L. I. Brežnev. Maličkosť ? Vtedy nie. Stranícky trest a vyhadzov.

Prečo mi to prišlo na um ? Aj dnes tu máme štátny sviatok, o deň skôr. Na Slavíne vystúpil s prejavom predseda vlády Robert Fico. Ako vždy, hovoril z hlavy, naspamäť sa naučil úžasnú a na udalosť priliehavú Rúfusovu báseň Motlitba za mier. Úvodné slová tohto literárneho skvostu, že „napomeň našich otcov, Bože nad hviezdami, nech trochu myslia, čo sa stane s nami, keď začnú vojny…“, ako keby znova vysvätili Slavín. Vďaka za to.

Štátny sviatok, prejav premiéra a následne úradujúceho predsedu parlamentu, prítomnosť všetkých členov vlády, poslancov NR SR, ktorí práve „mali čas“, diplomatického zboru. Chýbala ešte úradujúca prezidentka ? Odbila si to o deň skôr pri pamätníku neznámeho vojaka, tuším na Rázusovom námestí.

Ide mi o iné. V zajtrajších printových mainstreamových denníkoch určite si nik neprečíta Ficov prejav, hoci by si to zaslúžilo odcitovať od slova do slova. Nič by nebolo treba krátiť. Lenže, to by sme museli žiť na inej planéte.

Usilovne som prepínal kanály verejnoprávnej televízie. Na jednotke dávali dve rozprávky za sebou, kdeže priamy prenos zo Slavína… Je tam asi veľa schodov, aby vynášali techniku. Dvojka sa síce venovala vojne, ale letcom v anglickej RAF, čo ani pri najlepšej vôli nemožno spájať s pochovanými sovietskymi a rumunskými vojakmi na Slavíne.

A hľadal som usilovne aj na internete. Okrem jedného média všetky ostatné, mohol by som menovať aspoň dvadsať z nich, si ani nevšimli, kde boli dvaja najvyšší ústavní činitelia, čo hovorili a komu sa prihovárali. Aspoň spravodajsky, keď na uverejňovanie prejavov nemajú priestor. A súkromné televízie ? Škoda reči.

Hanbím sa za väčšinu kolegov novinárov, ak sa nespamätajú. Keď nič iné, aspoň nech nezakrývajú fakty a neprilievajú olej do ohňa nenávisti a zloby. Treba nám to ?

Aj keď máme slávnostný deň, dovolím si to uzavrieť „legrácky“. Spomínate si na dva české filmy Tankový prápor a Čierni baróni ? V jednom z nich Donutil skúša podarené mužstvo o zdrojoch historických tradícií. Jednu odpoveď popravil, že okrem husitov a pod. malo ísť aj o osobnosť menom Jirasko. Mal na mysli spisovateľa Aloisa Jiráska.

A ja sa pýtam, čo naše slovenské zdroje historických tradícií ? Skúsme urobiť anketu a zrejme by sme sa smiechu nezdržali. A zazlievať to najmä mladým ľuďom, keď napr. na oslavy SNP radšej nikoho nepustia a možno niekomu znova príde na um šialená myšlienka /Pán Boh s nami a zlé preč/, že načo je nám Slavín ? A dalo by sa pokračovať.

Nebudem komentovať opozíciu a tie nešťastné poslanecké atrapy s plagátikmi včera na pôde parlamentu.

Premiér Fico nepotrebuje moju podporu. Či sa to niekomu páči alebo nie, jeho vystúpenie na Slavíne bolo štátnické a zmierlivé. Niekomu by asi bolo treba vtĺkať viac do hlavy, aby to pochopil. Ignoranciou osláv len ukazujú svoju malosť a aj primitivizmus.