Pri všetkej úcte k Slovensku si musíme priznať, že to máme trochu popletené. Hovorí sa, že ide sa na Slovensko, ale už nie na Slovinsko, lež do Slovinska, nie na Írsko, ale do Írska, kdeže do Malty… Vraj týka sa to tradícií. V slovanských jazykoch to je často komplikované, Angličania si s tým ťažkú hlavu nerobia.
Je tu však oveľa vážnejší problém. Onedlho vypukne „korunovácia“ nášho nového prezidenta. Budeme mať prezidenta krajiny alebo štátu ? Kto čítal Jesenského Demokratov vie, kto to bol krajinský prezident. Pri vyslovení pojmu „štátny prezident“ mnohí pocítia zimomriavky.
Takže, ako na to ? Už nejaký čas si robím čiarky na hárku veľkosti A4, a to vždy, keď v politických reláciách počujem slovo „krajina“. Čochvíľa bude treba ďalší hárok. A slovko „štát“ v kontexte so Slovenskom ? Pomaly jedna veľká nula.
Bolo by treba v tom urobiť poriadok. Čudujem sa, že ani všeznalý a uznávaný Eduard Chmelár sa do toho ešte neobul. Asi ho to dosť málo vzrušuje ? Ak som čosi prehliadol, ospravedlňujem sa. V prípade Čaputovej je jasné, že jej srdcu je blízka krajina. Ale že by Peter Pellegrini nevedel, čím bude ? Nebolo by načim chopiť sa príležitosti a vyjasniť to ?
Pomôžem si jednak Krátkym slovníkom slovenského jazyka a následne geniálnym ústavným právnikom profesorom Karolom Lacom /1921-2009./ Vymedzenie pojmu krajina v slovníku je jasné. Ide o politicky vymedzené územie, prípadne súčasť štátu. Štát sa môže definovať viacerými spôsobmi, ale vždy to je systém orgánov a inštitúcií, medzi ktorými existujú presne určené funkcionálne vzťahy.
A tu sa vrátim k prof. Lacovi. Už som o ňom písal na tomto mieste, a to v súvislosti s tzv. Lacovými definíciami. Pravdou totiž je, podobne ako v medicíne, že nikto sa nemohol stať lekárom, ak nezvládol anatómiu. V prípade adeptov na promovaného právnika a neskôr doktora práv, nik nemal nárok absolvovať, ak neprešiel cez doslovnú znalosť /naspamäť/ tých 80 definícií z oblasti štátneho práva, na ktorých bazíroval múdry profesor.
Ja som doktor práv a potvrdzujem, že dodnes, aj po desiatkach rokov viem /aspoň/ odrapotať definíciu základného zákona štátu, t. j. ústavy, a ďalšie desiatky pojmov, ktoré mi natrvalo utkveli v pamäti. Nespomínam si, že by medzi povestnými definíciami sa nachádzal aj právny pojem krajina.
Viem si predstaviť, čo by sa bolo stalo, keby neborák študent v kabinete profesora tvrdil, že štát to je vlastne krajina. Živo si pamätám, ako sa skončila skúška neskôr sudcu, ktorý si „spomenul“, že Slovenská národná rada je dobrovoľný orgán. Letel von a za ním kľúče.
Takže, čo s tým ? Pomôžme si spomínaným základným zákonom štátu. V preambule sa deklaruje pojem „my, národ slovenský“. V článku 1, ods. 1 sa uvádza, že Slovenská republika je „zvrchovaný, demokratický a právny štát“. O prezidentovi sa v ústave hovorí podrobne a takmer vždy dominuje spojenie „prezident Slovenskej republiky“, prípadne „prezident republiky“.
Ale prezident „krajiny“? Ani omylom.
Keď som sa v úvode zmienil o angličtine, pristavím sa pri americkom prezidentovi. Treba byť trochu zhovievavý vzhľadom na jeho šediny, keď sa mu čosi nepríjemné pripletie na jazyk. Má to však jednoduchšie ako Pellegrini. Biden nepovie, že som prezidentom krajiny /the countries/. Ani netvrdí, že je prezidentom štátu /the state/. Načo ? „I am the president of the USA“. A hotovo. V tomto sa nemožno pomýliť.
Tak čo s tou našou krajinou, štátom alebo republikou ? Mimochodom, medici vedia, že v anatómii sa tiež nachádza termín „krajina“. Môže ísť o oblasť /krajinu/ srdca, potom aj žalúdka a dalo by sa pokračovať aj s ďalšími orgánmi. Jeden básnik písal o Slovensku ako o krajine srdca, čím sa priblížil k terajšej prezidentke, ale to stále nerieši náš problém.
Možno dospejeme k definitíve, až keď sa nájde 90 odvážnych poslancov NR SR a odhlasujú znenie príslušného ústavného článku, povedzme, že „Ja, prezident štátu Slovensko…“
A pozadu neostane ani Fico, lebo byť „len“ premiérom krajiny, čo si pomyslia zahraniční partneri ? Že šéfuje len nejakej vymedzenej časti zemského povrchu alebo nebodaj časti štátu ?
Ešteže nám nezabudnuteľný Robo Kazík nádherne naspieval, že „Slovensko naše, moja rodná vlasť… nedám ju za celý svet…“
Neinšpiruje to ?
Ale veď tu debatujeme k článku priaznivca... ...
Ako vítal Tiso nacistov. ...
No veď vieš mirius, nie si tu na blogovisku... ...
Samozrejme, dajú sa použiť oba výrazy. Záleží... ...
Pamäť má občas sklon prifarbovať si minulosť.... ...
Celá debata | RSS tejto debaty