milanjan7

„O Slovákoch o niekoľko desaťročí nebude nikto a možno nikdy počuť“. Aj tento citát si mohol dnes prečítať každý „ohrozený“ Slovák v neuveriteľne siahodlhom manifeste, aké nepísal ani Lenin. Mimochodom, tá podobnosť ruského revolucionára v mladšom vydaní s autorom vyššie uvedeného citátu možno je náhodná.

Kto je pôvodcom dokumentu z prostredia Denníka N, ktorý svojím nebývalým rozsahom si zaslúži pomenovanie manifest, t. j. v preklade prevolanie a dôležitý politický a spoločenský program ? Nik iný ako ústavný činiteľ, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a po novom aj člen Sulíkovej SAS, ešte ani nie päťdesiatnik, PhDr. Juraj Krúpa.

Tie jednotlivé výroky v inak celkom dobrom štylistickom cvičení nemá význam osve analyzovať, treba to čítať v celom kontexte. Hádam zopár avíz o hrôzach, ktoré nás čakajú, ako to vypozoroval Krúpa – prebieha rozklad demokracie v zrýchlenom konaní, znásilňovanie legislatívneho procesu, slovenská vláda predstavuje panoptikum, ide o nástup antidemokratickej a lúpežnej hrôzovlády, Fico si do eurofondovej rohožky poutiera svoje zablatené čižmy…

Ak sa pozrieme na vek poslanca Krúpu /48 rokov/, je zrejmé, že vo svojom živote fyzicky zažil jednu revolúciu, t. j. v novembri 1989, keď mal milučkých trinásť rokov. Asi zabudol alebo mu to nepovedali, že bola výnimočne nežná. Či niečo v uvedenom veku nacucal z revolučného pátosu, ťažko povedať, ale predmetný dokument, ktorý teraz predostrel Slovákom, je zjavne pokusom o revolúciu. Asi inú. O nič iné autorovi nejde. Alebo aspoň o prevrat?

Nech mi každý prepáči tvrdé slová, ale čo je teda revolúcia ? Z definície vyplýva, že hlboká kvalitatívna zmena v spoločensko-politických vzťahoch, prechod od starého politického usporiadania k novému – ale pozor, často násilnými prostriedkami !

Takže, už len to nám chýba. Ak v minulosti revolúcie boli vyvolané hladom, terorom a podobnými nežnosťami, vrátane striel z kanónov, zabíjanie, aj štrnganie kľúčami, aj rúcanie múrov, aj náhle prevraty, aj stínanie hláv, pozor na revolucionárov, aj hlupákov. Stačí totiž vymyslieť chytľavé heslo a námestie je vo vare. Majstri na vyvolávanie davových psychóz si možno brúsia nože, ale to predsa nemožno dopustiť.

Výzva ústavného činiteľa s nižším platom ako má premiér a ministri, na zakladanie čohosi, čo má byť výbormi na obranu /alebo /ochranu?/ demokracie, a to na miestnej, regionálnej a centrálnej úrovni, čosi pripomína. Ako skončili dve veľké revolúcie, t. j. francúzska v roku 1789 a ruská v roku 1917, sa dobre vie. Museli byť, bolo treba radikálnych zmien. V tom prvom prípade kráľ zavádzal nové ožobračujúce dane aj z komínov, okien a šiat. Mimochodom, ten Fico ešte má čo doháňať, aby dokonale nabehol na Krúpov mlyn nenávisti.

A v tom druhom prípade veľkej revolúcie Lenin tiež nemal veľa východísk najmä v podmienkach prvej svetovej vojny. Lenže, o tom vie viac potencionálny otec – zakladateľ revolučných výborov u nás.

Krúpa predpokladá zapojenie opozičného Šimečku, Sulíka, pravdaže, Matoviča preboha nie, lebo ten na Výbory ešte nedorástol, mimovládne organizácie, hercov, vrátane tých bývalých zaslúžilých, a pod. A proti komu budú ? To Krúpa vie veľmi presne – proti „zbierke podpriemerných indivíduí vládnej moci“. Hurá, poďme na nich … A nejaké voľby treba poslať do – no do kelu !

Nuž, klobúk dolu, toto sa nepodarí vymyslieť každému, najmä keď sa k tomu pridá aj nápadité tvrdenie o „krutosti a bezohľadnosti“ Fica a jemu podobných. A treba si všimnúť, že v tom milom pamflete sa Krúpa starostlivo vyhýba pojmu revolúcia. Lenže, ako to je, keď kačka je kačkou…

Nepodceňujme tých, ktorí si dovoľujú viac ako by mali. Či by sa tí „nenápadní“ revolucionári znížili asi aj k tradičnými krvavým formám, vedia najlepšie oni sami. Pán Boh s nami a zlé preč… Alebo ide len o to vyprovokovať vládnu moc k tvrdším formám a bude po búrke v nočníku? Bodaj by to len tak bolo.

Nebezpečné bude už aj to, keď začnú krúpy padať…