V mojom celkom slušne dlhom živote som prežil alebo zažil tuším jedenásť prezidentov, teda zhodný počet ako dnes kandidujúcich na túto funkciu, a niekoľko republík. A vlád ? Pomaly sa to ani nedá zrátať, ale rozhodne menej ako v Taliansku, kde sa v istom období vládne kabinety menili častejšie ako ponožky.
Avšak generálne štrajky, ktoré spravidla bývajú aj začiatkom revolúcie a zásadných, často aj krvavých zmien, „len“ dva. Nerád sa mýlim a dúfam, že som na nič nezabudol. Ten prvý – nuž zažil… Ešte v plienkach, keď Gottwald v roku 1948 vykrúcal krk kapitalistom, ako ich na to vopred upozornil v parlamentnej reči.
Ten druhý presne na moje meniny, t. j. 27. novembra 1989. Udalosť viedla až k pádu režimu. keď jeden zo symbolov tribún Kňažko síce krky komunistom zjavne nevykrúcal, ale zrušenie vedúcej úlohy KSČ bolo ústrednou požiadavkou, spolu s prosbou na vytvorenie koridoru.
Vrátil sa k nám kapitalizmus, aj keď ani Kňažko, ktorý následne radil Havlovi, si to určite nepredstavoval tak, že socializmus treba úplne zbúrať a vniesť do spoločnosti aj negatívne sprievodné javy, o akých sa nám nesnívalo. Aj nezamestnanosť, bezdomovstvo, žobráctvo, rozkradnutie majetku štátu, a pod. či likvidáciu Varšavskej zmluvy a ponechanie NATO, keď z paktu sa stala aliancia, atď, atď.
Štrajkov bolo aj v našej histórii viac ako dosť, Sem-tam aj v minulom prednovembrovom režime. Veľa sa o tom nehovorilo, ale dokonca aj v jednej z bášt socializmu v oceliarňach v Kladne, kde robotníkom pri vysokých peciach zrušili prídel piva. To len ako perlička.
Ale generálny štrajk ? To už musí ísť do tuhého. Aj takí Nemci majú v tejto dobe svoje skúsenosti s rozsiahlymi štrajkami, ale že by niekto vyzýval na generálny štrajk ? Francúzi sa nevedia dostať do hlavného mesta, lebo s traktormi nepohneš, aj Poliaci vraj chystajú niečo na spôsob generálneho štrajku, ale len obmedzene v agrosektore. To ako keby u nás to vyhlásili povedzme holiči a kaderníci. Totiž jeden z nich, dnes už právnik a politik tak učinil. Branislav Grohling, horúci adept na funkciu predsedu SAS.
Ako je známe – a potvrdila to aj Ildikó zo Susedov, ísť ku Grohlingovi, to bolo ako pre mohamedánov do Mekky. Keby si tak zaštrajkovali, všetky celebrity by boli hore nohami. Ako by si strihali vlasy a chĺpky, česali sa a umývali, či holili ?
Keď Gróhling pred pár dňami oznámil, že navrhne generálny štrajk, najprv som nechcel veriť vlastným zmyslom. Vie vôbec ten ctený holohlavý pán, čo by to mohlo znamenať ? V jeho /bývalom/ prostredí len hore nohami, ale tragédia pre vyše dva milióny poctivo pracujúcich ľudí, ktorí každý deň chodia do roboty a vytvárajú hodnoty, pre ich deti, rovnako pre dôchodcov, ktorí celý život zabezpečovali, aby aj grohlingovia a im podobní mali kde bývať, čo jesť, možnosť vzdelávať sa. Tí v živote nechodili do Dubaja vychlastať bar za štátne peniaze, ani nevedia, kde to je.
Aký generálny štrajk a prečo ?
To prestanú chodiť vlaky, autobusy ? Pekári neupečú chleba, lekári a sestričky sa pripoja, aj keď to asi nebude kvôli platom, teda u tých prvých, tí, čo na to majú, si potraviny odbehnú kúpiť do Rakúska, ak však sa zatnú aj čerpadlári, bez benzínu a nafty to tiež nepôjde a zastavíme aj výrobu vo fabrikách ? A podobné hrôzostrašnosti ?
A prečo ? Grohlingovi a jeho úprimným spojencom medzi progresívcami ide o ekonomické požiadavky alebo skôr politické ? Nie je to tak, že na prvom mieste povaliť vládu a iba nastúpiť do vysnených vládnych kresiel ?
Mimochodom, s tými progresívcami, ktorí si vzali príklad z Matoviča ? Ktorí kopírujú jeho prístup z roku 2020, ako to explicitne napísal jeden kolega – bloger ? Voľte hocikoho, aj za prezidenta, len nech najviac kričí proti vláde. Na námestiach je dôležitá intenzita kriku, nie jeho obsah. Kým za Kňažka ako tribúna ústredné a chytľavé heslo pre masy bolo To je ono, teraz Fico do basy.
Na záver priznávam krajné rozhorčenie, lebo si myslím, že v terajšej situácii výzva na generálny štrajk je krajne nezodpovedná. Od predstaviteľa nedávno vládnej strany. Vyrušuje ma, že sa to deje veľmi krátko po naozaj demokratických, pre niekoho prehratých voľbách.
Veru, voľby sú ako manželstvo. Pravdaže, dá sa zrušiť a zmeniť jedno i druhé. Lenže buď zákonne, t. j. rozvodom alebo sa sokovia navzájom pozamykajú v pivnici a garáži. Alebo si podrežú krky. Alebo sa to vyhecuje do generálneho štrajku a túžba národa po spokojnom živote sa hodí cez palubu. Zdôvodnenie sa vždy nájde.
Bolo by to peklo, ktoré nie je nevyhnutné.
Kto tam chce, nech ide. Alebo aspoň na smetisko dejín.
Celá debata | RSS tejto debaty