milanjan7

Pred niečo vyše päťdesiatimi rokmi zažilo latinskoamerické Chile bizarnú demonštráciu. Do ulíc hlavného mesta vyšli ženy z domácností a s pomocou hrncov a varešiek robili poriadny rámus. O tom potom, či mali alebo nemali dôvod protestovať proti socialistickému prezidentovi Allendemu. Po kuchynských potrebách prišli na rad pušky, delá, tanky, lietadlá. Prezident sa v paláci bránil so samopalom v ruke. Údajne spáchal samovraždu.

Čo nasledovalo ? Práve na štadióne, na ktorom československí futbalisti vo finále mali šancu zdolať famóznu Brazíliu a získané striebro z majstrovstiev sveta patrí medzi najväčšie úspechy nášho športu, sa konali krvavé orgie. Pinochetova armáda si na tomto mieste zriadila jeden z mnohých koncentračných táborov. Desaťtisíce mŕtvych a 200 tisíc tých, ktorí stihli ujsť, sú dodnes obrovskou traumou.

Spomínané udalosti predstavujú jeden z najkrvavejších duelov studenej vojny a natrvalo ovplyvnili dejiny Číľanov. Dlhoročná vláda Pinocheta, sprevádzaná krutosťami, dodnes rozdeľuje spoločnosť.

Uviesť, že sa to všetko začalo hrncami a vareškami, by bolo historicky nepresné, trochu zavádzajúce a nedôstojné. To by ma Eduard Chmelár roztrhal na franforce, ako sa hovorí. Avšak poukázať na to, že demonštrácie sa môžu vymknúť z rúk organizátorov i tých v pozadí, je namieste. Stačí pár provokatérov, ktorým sa podarí uviesť dav do zvláštnej psychózy a nešťastie je na svete. Takých prípadov bolo habadej.

Aj u nás sa demonštruje. To čo sa deje v parlamente a na uliciach je spojeným hrncom, pardon nádobou. Ak vláda tvrdí, že vďaka opozícii, ktorá akoby prevzala kontrolu nad zákonodarným zborom, sa odsúvajú nabok dôležitejšie problémy, nemožno nad tým mávnuť rukou. Fico nevylúčil, že „demonštrantov – poslancov uťahá k smrti denno-nočnými „šnúrami“, šéf parlamentu Pellegrini trochu cúvol. Už je prezidentským kandidátom a tak musí starostlivo merať, aby raz rezal.

A tí na ulici ? Akosi sa nám to od začiatku roku stala móda. Nemci hovoria o čísle 900 tisíc účastníkov, niečo kvôli vysokým počtom museli dokonca zakázať, lebo by sa do ulíc ani nevošli, u našich susedov Poliakov narátali jednorazovo 200 000 demonštrantov, čo našich cca 20 000 v Bratislave je len desatinka, niekde sú aj vodné delá a slzný plyn, pamätá sa na to aj Lipšic, keď bol ministrom.

Čo si má o tom všetkom myslieť občan ? Asi len to, že pravdu zrejme má Pellegrini, keď svoju kampaň stavia na pokoji, ale aj nemá, lebo nespokojnosť možno nejako prejaviť, hoci aj na ulici.

A tu je memento pre všetkých, ktorí majú sklony zneužiť demokraciou predpokladané formy odporu. Taká demonštrácia, kde sú desaťtisíce alebo státisíce ľudí, je zbraň s netušenými účinkami. Za istých okolností to má veľmi ďaleko od naťuknutého semaforu.

Takže, Šimečka, Sulík, Majerský, Matoviča ani neoslovujem, naozaj preberáte zodpovednosť , že neoklamete, resp. nezneužijete ľudí, že vaše niektoré prejavy cez čiaru a hecovanie o basách nemyslíte vážne, že ľuďom z narýchlo postavených tribún budete hovoriť len pravdu ?

Keď nebodaj prídu hrnce a varešky, už môže byť neskoro.