Ak administrátor nedajbože vymaže tento príspevok s ohľadom na neslušný titulok, budem to pokladať za nepriamy súhlas s tým, voči čomu ako bloger vytrvalo už dlho bojujem. Totiž, že o blogeroch, aj keď sa spravidla nepodpisujú občianskym menom a priezviskom, sa dá vystopovať všetko až po čísla topánok, anonymní komentátori pod príspevkami majú neoprávnenú výsadu. Byť aj zhovadilými. Pravdaže, česť výnimkám.
Niekto mávne rukou, že je tam toho, nech každý má právo slobodne sa vysloviť, hoci aj zákerným a podlým spôsobom. Veď aj takí občania žijú medzi nami a ak potrebujú ventilovať svoje niekedy aj najnižšie podprahové „“ťahy“ a cítia sa dokonca majstrami sveta pri klávesniciach, prosím.
Ibaže, vidím to inak. Pridržiavam sa názoru, že po brutálnom útoku na premiéra, čo nespadlo z neba, ale vytrysklo z istého podhubia, by celá spoločnosť mala byť citlivejšia na zlobu a nenávisť. Na každom mieste. Teda aj v blogoch Pravda. Politici z istého tábora možno dostanú rozum, hoci mnohé „muzikantské“ reakcie po atentáte sú nepochopiteľné. Avšak médiá toho majú veľa za ušami a tí šampióni z Denníka N, ktorí údajne vedia a dôverne poznajú debilizmus, sú len špičkou ľadovca.
Vrátim sa k blogom. Ide mi o to, aby výroky nejakého komentátora pod mojím včerajším slušným príspevkom na margo senzačného víťazstva futbalistov a zhodou okolností prítomnosti prezidenta v Belgicku neboli o zhovadilosti a ožratosti. Však, pán anonym ulmanus. Poslal mi odkaz, že „bloger, ty si sa pri futbale ožral a napísal blog, dávno som nečítal takú zhovadilosť“.
Nuž dobre. Som ochotný obhajovať svoje myšlienky verejne, s plným menom a priezviskom, ale nech sa odhalí aj ulmanus a mnohí jemu podobní. A pozor, mám nasledovnú skúsenosť. Istý sudca, ktorý už vystriedal viacero súdov, dávnejšie podal na mňa ako novinára trestné oznámenie, že sa dočítal na internete, že som ho ohováral. Vraj rozkradol Elektrosvit.
Hoci na súde svedčili prísažne svedkovia, ktorí sudcu označili za pôvodne vodcu organizovanej zločineckej skupiny, trvalo dvanásť rokov, kým som sa definitívne zbavil obžaloby. Traja sudcovia si na tom lámali zuby a išlo to cez ústavný súd až do Štrasburgu. Všetko som vyhral, hoci ten oznamovateľ v talári mal najlepšieho a najdrahšieho advokáta.
Chcem tým len povedať, že o trestný čin ohovárania ide vtedy, ak niekto o inom rozširuje nepravdivý údaj a ten ohováraného poškodí v rodine, zamestnaní, mieste bydliska a pod. V mojom prípade som najprv dostal peňažný trest, potom osem mesiacov podmienečne a napokon to skončilo úplnou rehabilitáciou.
O. K., lenže 12 rokov som nemohol publikovať pod vlastným menom, o zamestnaní som mohol iba snívať, ako-tak pomohol iba predčasný a znížený dôchodok. Sudca, ktorý to celé spískal a nepredložil ani jediný dôkaz, dodnes veselo súdi. Aj s manželkou. Dopĺňajú sa, aj finančne. A rehoce sa.
Chcem teda odkázať každému, kto sadá za klávesnicu, aby dobre zvažoval, čo vyplodí. Tvrdenia bez dôkazov môžu mať nebezpečné následky. Trestný zákon stále platí, ale podmienky verejného publikovania by sa mali sprísniť. Nech anonymný a určite primitív ulmanus a jemu podobní predložia dôkazy, kedy som bol ožranom, koľkokrát a či práve aj vtedy, keď naši vyhrali. A prečo vo vzťahu ku mne používa výraz zhovadilosť. Ak sa mu to nepodarí, nech nastúpi zákon, trestný postih i s náhradou škody, t. j. nemajetkovej ujmy.
Možno by to pomohlo, lebo zloba a nenávisť sa často rozhorievajú aj z maličkostí. Ak nebude poriadok a hrozba sankcií, môžeme to zabaliť.
A nad streľbou a násilnosťami bude neskoro lamentovať.
.
brav za brava tomu sa hovorí seje vietor žne... ...
Čiže súhlasíte s mojím postojom, že pán kgb... ...
Žeby z tohto ! https://streamable.com/iku3xh ...
Najviac sa mi páčilo z tohto elaborátu to ,ako... ...
Zlobu v médiách treba nejako demokratickým... ...
Celá debata | RSS tejto debaty