Medzi novinármi na Slovensku sa od včera oveľa viac ako inokedy hovorí o tom, či tzv. kaser, t. j. slzný sprej vo forme rozprašovača s dráždivou účinnou látkou, ktorá pôsobí okamžite, je zbraňou alebo iba nevinnou hračkou. Je fakt, že pri postriekaní zo vzdialenosti menšej ako jeden meter, ak to smeruje do očí, skutočne vzniká nebezpečenstvo poškodenia zdravia. Kdesi sa píše, že sprej možno použiť len v medziach platného právneho poriadku.
Na istom súde na juhu Slovenska sa stala udalosť, ktorá úzko súvisí s predchádzajúcimi myšlienkami. Nebudem menovať ani útočníka so slzným plynom, ani poškodeného. Vec sa vyšetruje a ide aj o prezumpciu neviny. Faktom je, že sprej do očí inkasoval pri odchode zo súdnej budovy televízny novinár, ktorý pri výkone svojho povolania sa čosi pýtal. A z ruky obžalovaného občana prišla spomínaná „odpoveď“ naozaj priamo do očí.
Prípad má jeden velikánsky háčik. Páchateľ /to označenie je asi náležité/, vošiel do súdnej budovy bez kontroly. Ku cti justičnej stráže slúži, že sa vchádzajúceho pýtali, či má nejakú zbraň. Odpoveď bola negatívna. Už si možno uvedomili chybu, že neskontrolovali predvolanie. Boli by zistili, že občan s advokátskym preukazom sa nemal dostaviť na pojednávanie ako advokát, ale ako obžalovaný ! A to by sa musel podrobiť kontrole ! Tak sa stalo, že v súdnej sieni sedel obžalovaný – so zbraňou ? Prítomný novinár určite nič podobné nemal, lebo nemá právo vstupu bez kontroly.
Prípad vyvoláva otázky, či u nás nemáme príliš benevolentný režim pri posudzovaní fyzických a iných napadnutiach príslušníkov novinárskej obce. V zahraničí je to oveľa prísnejšie. Aby nedochádzalo k eliminovaniu žurnalistov. Vražda jedného z nich je extrém, ako sa ukazuje, ale dá sa na to ísť aj trochu elegantnejšie.
Opakujem, autor týchto riadkov nie je zástancom čiernobielych záverov. Súcití s reportérom a nechce si predstaviť seba na jeho mieste aj preto, že je po operácií očí so sivým zákalom a astigmatizmom. Hrozila by slepota ? Radšej na to nepomyslieť.
Ak teda nie čiernobielo, zastanem sa aj toho útočníka. Ďakovať nemusí. Striekať „slzákom“ do očí nemal. Opýtajú sa ho na to aj v advokátskej komore, kde už evidujú podnet. Napriek tomu som ochotný pripustiť, že mladý človek sa len pomýlil a pozabudol, že je obžalovaný. Je to vraj inteligentný právnik, Mgr. Pripustiť, že by úmyselne zneužil advokátsky preukaz, aby sa s tým čudom dostal až do súdnej siene, sa nezdá reálne. Možno platí, že advokát vždy advokát ako policajt vždy policajt ? Ktovie…
Niekoľko záverov z toho vyplýva. Nemalo by sa dovoliť vybíjať si zlosť na profesiách pri akomsi zavinení. Keby to smerovalo proti rušňovodičovi, vlaky by nechodili. Keby proti chirurgovi, ktorý sa tiež „dopúšťa“ bolestných zásahov… Slovom, absurdnosti. Asi s tým treba niečo robiť. Aj keď ten televízny reportér sa z postihu vystrábi, dokončí reportáž o miliardovom tunelovaní ? A bude to objektívny novinársky materiál ? Nebudú námietky, že bol predpojatý a neobjektívny práve pre ten chlorbenzalmalondinitriol alebo ako sa ten fras volá ?
A nešlo práve o to ?


Celá debata | RSS tejto debaty