milanjan7

Na úvod sa musím priznať, že veľmi váham, či menovať alebo konštatovať len vo všeobecnosti. Pokiaľ ide o istý okresný súd, ktorý sa „preslávil“ už vyše 23-ročným naťahovaním jedného vlastne iba banálneho sporu o údajnom ohováraní tunelárov miliardového podniku, radšej nech ostane v anonymite. Väčšina jeho sudcov sú statoční ľudia a vyniká zastupujúci podpredseda, ktorý usilovne hasí, čo sa dá. Aj za tých kolegov, ktorí už odišli z tohto sveta alebo aspoň do dôchodku.

Na zamyslenie stojí aj odhalenie troch spomínaných tunelárov. Žalobcov. Otca a syna a dnes ešte aj sudcu, ktorý to v predsudcovskom období celé inicioval. A nielen to, ako sa ďalej uvedie. Je totiž otázne, či v rámci tej bradatej súdnej kauzy možno menovať, keď ani po uvedených rokoch nie je všetkému koniec. Pred pár dňami mladá sudkyňa, ktorá zdedila tuším poldruha tisícový spis, rozhodla rozsudkom. Zamietla žalobu urazených zbohatlíkov, lenže, tí sa odvolali. Čo to znamená ? Jedno vydavateľstvo, v minulosti vynikajúci ekonomický redaktor a aj autor týchto riadkov, ktorý článok konzultoval s kolegom, musia tŕpnuť, ako sa to napokon definitívne skončí. A kedy ? Bude stačiť štvrťstoročie ? Okrem iného, či sa vôbec dožijú…Ten vynikajúci exnovinár je, žiaľ, mimo hry, lebo utrpel mozgovú porážku a podľa posudkov nie je spôsobilý konať pred súdom. Keď vyhrajú žalobcovia, desaťtisíce asi zaplatí syn exnovinára ako určený opatrovník.

A teraz to podstatné. Do prípadu sa vložil Ústavný súd SR. A právoplatným Nálezom rozhodol. Nielenže prikázal okresného súdu konať bez prieťahov a s vylúčením neprimeranej dĺžky konania, ale sťažovateľa – novinára, toho tretieho v rade, odškodnil mastnou, až skoro rekordnou sumou. Konkrétnejšie zrejme neradno, lebo aj závisť by zafungovala.

A prečo v titulku sa hovorí o súdoch, ktoré nesú len čiastočne vinu za prieťahy a nenesú aj osobnú zodpovednosť za sumy, ktoré prikáže vyplatiť ústavný súd alebo európsky súd ? Ide o štátne peniaze. Ten nemenovaný okresný súd príslušnú sumu nemal, preto musel vypomôcť krajský súd. So zodpovednosťou „nezávislých“ sudcov, ktorí sa na veci podieľali, je to zložité. Odvolací súd viackrát žalobu zamietol. Najvyššiemu súdu sa uľútostilo manželky jedného z tunelárov, ktorá si po desiatich rokoch od uverejnenia článku spomenula, ako trpela dokonca aj v intímnom živote. A vrátil to na začiatok !

Kdesi je chyba. Nenašiel sa nikto, na ministerstve, súdnej rade a pod., kto by si všimol, že sa deje Kocúrkovo ? Od roku 2002 na to bolo dosť času.

Iné je zrejme dôležité. Niekto vytuneluje miliardový štátny podnik, má dosť peňazí na dobrých advokátov, dokonca jeden z nich sa stane sudcom. To sa potom dá krútiť na súde tak, aby sa to aspoň donekonečna naťahovalo. Ten spomínaný neskorší sudca si vec zopakoval. Pre seba výhodne, lebo ho to nič nestálo. V roku 2007 podal hlúpe trestné oznámenie za údajné ohováranie proti jednému z účastníkov spomínaného prípadu, trvalo to 11 rokov, všetko prehral a Štrasburg nariadil vyplatiť odškodnenie novinárovi 8 300 eur. A ohováraný oznamovateľ, ktorý sa o ohováraní dozvedel z internetu, veselo súdi. Skutočnosť, že zapríčinil škodu desaťtisícov eur, na úkor štátu, ho ani trochu nevzrušuje.

A tu sa núka zamyslenie. Naozaj sa nedá nič robiť, aby sa to s tou nezávislosťou súdov nepreháňalo ? Aby sudcom muselo záležať na tom, že odročovať sa môže iba výnimočne ? Aby naozaj platilo, že ak niekto z účastníkov má nádchu, aby súd mu dlhodobo netoleroval neschopnosť ? A keď sa niekto opakovane a bez ospravedlnenia aj opakovane vyhýba prítomnosti v súdnej sieni, prečo ho nepredviesť políciou ?

Chýbajú štátu a nám všetkým peniaze ? A veru aj budú, keď namiesto poriadku bude vládnuť chaos – a nielen na súdoch.