milanjan7

Téma avizovaná v titulku je široká a a nevystačili by sme si ani na spôsob románu. Preto len heslovite. Telefonoval priateľ po zhliadnutí Krála na ťahu. Vraj prečo za tie roky vysielania pomerne dobre sledovanej relácie vždy vyhrajú priaznivci koalície a preferencie od agentúr sa vyvíjajú opačne. Neviem, asi televízory majú iba koaličníci. A iba oni radi telefonujú, aby vyhrali tí naši.

Ľudia sa pýtajú, a to aj v súvislosti s novým rokovacím poriadkom parlamentu, či je v poriadku, ak stále tí istí poslanci, netreba ich menovať, sa správajú tak, že v debatách kričia, až im sliny fŕkajú, tárajú, ako keby verejnosť mala beľmo na očiach a nič nevedela a nepočula, sú ďaleko od rešpektovania iného riadne zvoleného ústavného činiteľa a netaja sa tým, že spôsobom smrť v očiach chcú udupať pod čiernu zem toho druhého.

A ešte predtým, ako sme sa v poslednom Královi na ťahu dozvedeli z úst tuším progresívnej poslankyne Mešterovej alebo pardon, neposlanca zastupujúceho progresívne zoskupenie, ktorého meno som si nezapamätal, lebo skôr upútala jeho basketbalová postava, že všetkým 150 poslancom treba dať permanentne fúkať, či nepili. Nuž, ak chceme byť svetoví, skúsme to. Riziko je však veľké.

Donedávna hrozilo, že eliminovať poslanca, aby nebol pri dôležitom hlasovaní, možno tak, že ho policajti budú zdržiavať pri šoférovaní. Teraz by stačilo ukázať prstom na hocikoho, napr. aj na poslankyňu, ktorá najviac kričí a s píšťalkou v ústach a v decembri prejavila aj dirigentské spôsoby pri /falošnom/ spievaní hymny. A fúkala by ostošesť, len aby sa nezabudlo aj na drogové testy. Kapacitu pľúc na pískanie a fúkanie evidentne má.

Absurdnosti ako zrkadlový obraz, sa, žiaľ, prejavujú aj v bežnom živote. Len zopár príkladov. Policajný vyšetrovateľ v Nových Zámkoch sa včera chytal za hlavu, ale nič nezmohol. Dve sestry podozrivé z krádeže pohrebných peňazí 96-ročnej matke po zmocnení sa jej rodinného domu v hodnote 150 tisíc eur a „kúpe“ za 1100 eur, nielen neprišli na jej pohreb, ale odmietli uhradiť čo by len cent za pohreb. A takmer zbili brata, ktorý matku opatroval posledných sedem rokov / aj pochoval,/ hoci len na reverz z nemocnice/, a zdedil závratných 130 eur !

A v čom sa to podobalo na vysokú politiku ? Najmä tým spomínaným fŕkaním slín, ale aj odvádzaním pozornosti, najmä tzv. vatovaním od veci. Namiesto predloženia dôkazov o tom, že tie peniaze na pohreb matke neukradli, obe takmer po polhodine osočovali brata a začali pri SNP, už len chýbala analýza americkej agresie proti Venezuele.

A druhý príklad na ilustráciu, ktorý má spoločného menovateľa v nemenovaných osobách. Ústavný súd SR jednoznačne posúdil sťažnosť voči Okresnému súdu Levice, ktorý už 23 rokov súdi novinára, že poskytol /vraj nepravdivé/ informácie kolegovi a ten o tom opísal. A čo sa nestalo. Pojednávanie, ktoré malo byť 29. januára, teda včera, je opäť odročené. Tunelár žalobca je na PN! Či aj jeho syn, ktorý ho ako advokát zastupuje, nevedno. Vyzerá to tak, že niekto chce trhnúť rekord a to súdenie bude ťahať s odvolaniami a dovolaniami, možno ešte jedno štvrťstoročie. Aby Ústavný súd mal ďalšiu robotu. Prisúdenú finančnú ujmu uhradíme všetci občania.

A ešte jeden príklad, ako otrasne pôsobí to, čo sa deje na vrchných poschodiach a prenáša sa sem dole. Jedným z dôležitých kritérií súdnych rozhodovaní by mali byť dobré mravy, o čom sa píše v zákone. Kde tu sa dá čítať, že súdy sú v tomto zbabelé. Týmto sa veru neriadia, lebo dobré mravy sa nedajú kvantifikovať. Nech minister spravodlivosti Susko zosumarizuje, v koľkých prípadoch súdy na Slovensku, na rozdiel od iných civilizovaných súdov vo svete, dbajú o to, aby napr. v dedičskom konaní sa prihliadalo na to, či inak zákonný dedič pochoval rodičov alebo ich, obrazne povedané, odhodil na smetisko. Obávam sa, že dospeje k nule. Človek by sa rád mýlil. Chystajú sa nejaké zmeny, uvidíme.

A tu sa oblúkom treba vrátiť k parlamentu. Nech zvolení ústavní činitelia namiesto hlúpych škriepok a fúkania zapracujú do novely rokovacieho poriadku ustanovenie z Občianskeho zákonníka, čím sa myslí súbor všeobecne prijímaných etických, morálnych a kultúrnych pravidiel slušnosti a poctivého správania. V rámci dobrých mravov. To by dopadlo, povedal by skeptik a dodal, že možno polovica poslaneckého zboru by sa musela vrátiť k „poctivej“ robote…

MILAN ŠPANÍR, publicista