milanjan7

Na slávny 17. november sa dá spomínať všelijako. Veľmi vážne, vážne, aj nadnesene, trochu s iróniou, pre mnohých aj s úctou. Veď porovnateľne išlo o Veľkú októbrovú /sametovú/ revolúciu /VOSR/. Či v Rusku to bola októbrová alebo novembrová, sa dodnes presne nevie, veď aj s kalendármi to je nejako domotané.

Spomínať sa dá aj na to, čo predchádzalo. U nás tuším na jeden z posledných predrevolučných prvých májov, vlastne na prvý, kedy paradajka z bratislavského davu priletela až na tribúnu. Tam dolu kráčali aj nadšenci, aj zachmúrení ľudia. A pošepkávali si, že ahá, aj Jožko je tam /Lenárt/, aj Peter /Colotka, Ani Vilo nechýbal /Šalgovič/ a rovnako sa nestratila ani Elena /Litvajová/.

Dnes tieto vtedy bohabojne vyslovované mená straníckych špičiek upadli do totálneho zabudnutia a veľkej väčšine národa už nič nehovoria. Ak o pár dní vypukne ten Grohlingov či koho generálny štrajk, ľudia si budú šepkať iné mená. Postaví sa pred nich Miško, Braňo, Milan alebo Lojzo, menej známa Plaváková, či Biháriová. To sú tí, ktorí v totalite neabsolvovali predmet Vedecký komunizmus a preto dosť dobre nevedia, čo je štrajk a generálny ? To už vôbec nie.

Jedno je isté. Povedať, že niečo u nás nie je v poriadku, je málo. Rozpoltenosť v spoločnosti a pestovanie až živočíšnej nenávisti, čo sa už týka aj rodín, naozaj nevedie k niečomu dobrému. A postretne vás to hocikde a hocikedy. Napr. včera na jednom okresnom súde na juhu Slovenska. Pracovníčka infokancelárie pri prenášaní obsiahleho spisu, ktorý sa ledva zmestil na dlhý stôl, lebo začiatok konania má dátum v roku 2004, zalomila rukami. Vraj, ako na Slovensku môže ešte niečo fungovať, keď bordel je aj tu, kde by to nikto nečakal. A aby súdny spor trval aspoň štvrťstoročie, traja tunelári miliardového podniku usilovne prikladajú polienka. Domáhajú sa ochrany osobnosti. Za článok v už dávno zaniknutých novinách. A kto je to ? Otec, syn a Duch svätý ? Nie celkom, za toho Ducha si treba dosadiť neskoršieho sudcu, najprv v Pezinku, potom v Nových Zámkoch a a teraz kdesi v Bratislave.

Ak teda je toho dosť, čo nie je v štáte a spoločnosti v poriadku, nespokojnosť treba ventilovať. Lenže, ak by to malo byť fiasko v podobe generálneho štrajku, to tiež nie je v poriadku. Nastala kríza demokracie ? Winston Churchill sa o nej nevyjadril lichotivo, ale priznal, že nič lepšie sa nevymyslelo. O tom nech sa škriepia politológovia. Nie vždy majú pravdu. Ani náš renomovaný Eduard Chmelár neudiera celkom klinec po hlavičke, keď skĺzava k úplnému pesimizmu až do tej miery, že údajne prídeme o štát. Tak ako si vie poradiť príroda, z doterajšej histórie ľudstva vyplýva poznanie, že vždy sa to nejako skončí. Či to platí aj pre Ukrajinu, o ktorej iný politológ odušu tvrdí, že už teraz je obeťou a ak sa vojna rozšíri do najhoršej fázy, skončí ako spálená zem ?

A čo povedať na záver ? Asi ako soľ potrebujeme osobnosti. Nevyhnutne ich treba vygenerovať. U nás i v Európskej únii. A treba budovať na tom dobrom. Podľa nejakého mudrca, ktorý vedel, že hradby sa dajú zbúrať aj silným krikom, ale žiadny krik ich znova nepostaví.