Neviem presne, koľko je prokurátorov na Slovensku, určite takmer tisíc. Mám vrodenú úctu k tomu stavu, veď to bol kedysi /romantický/ dôvod, že som študoval právo. Romantika prešla, keď vyučujúci docent a generál Rašla nás študentov a študentky zaviedol do Ilavy. Áno, rovno do basy a nie hocijakej. Koľkí z nás si následne povedali, že s tým nechcú mať nič spoločné, nevedno, ja áno. Aj s pocitom, že prokurátori ako obžalobcovia to nemajú ľahké a nie každý to dokáže.
Mal som medzi nimi aj zopár dobrých priateľov. Napríklad aj už nebohého Milana Hanzela, o. i. aj generálneho prokurátora. V rozhovoroch potvrdil, že často to je všetko na hrane a treba aj odolnosť. Ak teda medzi tými stovkami ľudí z uvedenej profesie sa nachádzajú jeden – dvaja, voči ktorým mám osobne vážne výhrady, nič v zlom. Ak predošlí generálni prokurátori nebrali do úvahy moje sťažnosti, stále verím, že súčasný Maroš Žilinka si vec všimne a pochopí ako úprimné úsilie od skúseného novinára /podotýkam totálne bezuúhonného/ poodhaliť vecne podložené nedostatky.
Ústretový list z mojej strany adresovaný vrcholnému orgánu prokuratúry odišiel pred mesiacom, odpoveď žiadna. Elektronická pošta dorazila aj k šéfovi, stále čakám. Či si to prečítal, nevedno, uvidíme. A tu zvýrazním niečo úžasné. Pred pár dňami náhodou som našiel na internete reportáž televíznej jednotky Reportéri s názvom Pýcha a pád Elektrosvitu. A ak je z toho len desatina pravdy, je jedno, či som ateista alebo kresťan, na plné ústa poviem – a jeho Boha, za toto som skoro dvanásť rokov trpel ? Obvinený a obžalovaný, bez možnosti ďalej novinárčiť ? Dvakrát napadnutý päsťami, raz v súdnej sieni a druhý raz aj od toho istého páchateľa s gestapáckymi spôsobmi, s otrasom mozgu, na schôdzi občianskeho združenia? Páchateľ a hlavný zbohatlík bol právoplatne odsúdený, najprv dostal dva roky podmienečne, následne iba 400 eurový peňažný trest. Na Okresnom súde Komárno. Zatlieskal a a futašoval do advokátskej komory, aby so zahladeným trestom sa stal advokátom ! Hurá!
Prečo toto píšem a koho zaujímajú takéto osobné problémy ? No je tu niečo so širším celospoločenským významom. Po tom takmer tucte rokov s biľagom obžaloby temer odsúdeného a tým nespôsobilého novinára, došlo k oslobodeniu spod obžaloby. Lenže, to je len jedna stránka veci. A čo tá druhá, keď všetky súdy až po Ústavný súd SR konštatovali nezákonnosť ? To sa mám vytešovať – a punktum ?
Ešte stále mám kamarátov, a to aj medzi advokátmi. Právo som nikdy nepraktizoval, preto dobre padne cenná rada. Jeden skoro spadol zo stoličky. Vraj, ty si sa nechal dvakrát odsúdiť za ti isté ? To si študoval v Prahe na Karlovej univerzite a nevieš, čo je zásada res iudicata ? Alebo ne bis in idem, t. j. nie dvakrát o tom istom ?
Aby som to skrátil. Generálna prokuratúra vo februári 2009 právoplatne rozhodla o nezákonnosti pri tzv. ohováraní. „Ohováraný“ sudca v predsudcovskom období, možno hlavný organizátor miliardového tunelovania, si zašiel za iným vyšetrovateľom až hen v Bratislave, doslova s tým istým trestným oznámením, za iným prokurátorom, a bolo z toho ďalších vyše desať rokov stíhania !
Tak čo s tým urobíme, vážený pán generálny prokurátor ? Nestálo by za to to aspoň poriadne preveriť ? Nejde o banality. Bývalá česká ministerka Vlasta Parkanová zažila podobné, trochu menšie protizákonné príkorie, no vysúdila milióny.
Neradno si nerobiť ťažkú hlavu. Ani u prokurátorov. Hádam rovnosť pred zákonom ešte platí. Uvidíme.
...tu že je tisíc prokurátorov...? Ja že tak... ...
Celá debata | RSS tejto debaty