milanjan7

Bežný slovenský občan, ak býva ďaleko od Bratislavy a nemá možnosť vymetať kaviarne hlavného mesta, kde by nasával okrem kávičky aj pikošky a zákulisné pravdy, sa musí pri formulovaní svojich pohľadov na život okolo a na svet opierať o to, čo vidí a počuje.

Najmä v televíziách, ktoré zaplavujú besedami politikov, politológov, historikov, komentátorov. Vrátane E. Chmelára, ktorý sa po vynútenej pauze znova ocitá v úlohe jedného z najuznávanejších odborníkov so zrozumiteľným objasňovaním zložitých javov. Tak aj dnes vo štvrtok 29.januára, keď dostal sólo priestor na Téme dňa a o pár hodín neskôr aj v spoločnosti dvoch bývalých ministrov zahraničných vecí a jedného súčasného. Progresívny Korčok upútal slovnou lavínou a keď ho moderátorka Žitná chcela zastaviť, neúspešne, takmer ju /slovne/ inzultoval.

A vzápätí po skončení relácie sa na obrazovkách objavil premiér Robert Fico, aby zahorúca, doslova iba pár minút, ako sa jeho lietadlo odlepilo od francúzskej pôdy, nás občanov informoval o návšteve v parížskom Elyzejskom paláci, čo je od roku 1873 sídlo prezidenta. Na komentáre je pre „provinciála“ priskoro, určite sa toho zhostia iní. Takže, s dovolením len niekoľko poznámok. Pokiaľ by platilo Ficovo vyjadrenie o bielom koni, tentoraz by z neho musel zliezť, lebo hlava jadrovej veľmoci nielenže odprevadila protokolárne nižšie postaveného hosťa z paláca, čo nebýva vždy zvykom, ale uštedrila mu aj chlapské objatie. Ak si spomíname, že iný slovenský premiér / a nemyslím Matovica/, sa nedožil ani podania ruky od Emanuela, to jeho gesto stojí za pozornosť.

V diplomacii totiž často platí, že reč tela povie viac než oficiálne komuniké. Skúsme to uchopiť stručne, „glosátorsky“, ale s obsahom. To odprevadenie z paláca a objatie nie je protokolárna samozrejmosť. Prezident Francúzska, teda jadrovej veľmoci, stáleho člena BR OSN, nemá veru povinnosť osobne odprevádzať premiéra menšieho štátu a ešte ho aj objímať. To už nie je rutina, ale signál.

V diplomatickej reči to znamená, že beriem vás vážne, ste partner, nie problém, aj keď mnohí vás doteraz odpisovali, že ste kontroverzný. Objatie je v tomto kontexte gesto legitimizácie, nie sentimentu. A nemožno Macronov odkaz vidieť ako posolstvo skôr dovnútra EÚ než navonok ? Dá sa to hodnotiť aj tak, že Macron týmto gestom neposlal správu len Ficovi, jeho voličom, opozícii, ale bruselským kruhom, liberálnej mediálnej bubline a najmä progresívnej opozícii, ktorí Fica radi vidia v úlohe „európskeho vyvrheľa ? Zrozumiteľný je záver, že s týmto mužom sa rokuje, je súčasťou európskej a svetovej politiky, aj s ohľadom na to, s kým sa stretáva a nielen pre fotky do albumu.

A to je dôležité najmä dnes, keď sa Európska únia láme na otázkach suverenity, bezpečnosti, energetiky a sociálneho modelu. Pokiaľ by sa hodnotenie uberalo týmto smerom, nezrodil sa z Fica politik väčšieho – možno európskeho – formátu? Radšej byť opatrným, ale nie skeptickým. Slovenský premiér sa nemení hodnotovo, ale rastie kontext, v ktorom sa jeho typ politiky znovu stáva čitateľným, keď kladie dôraz na národný štát, sociálny akcent a netají sa odporom voči ideologickému moralizovaniu zahraničnej politiky.

V čase, keď sa mnohí európski lídri správajú skôr ako aktivisti než štátnici, môže „starý harcovník“ pôsobiť paradoxne štátnickejšie, než sa čakalo. Nie je to ešte „európsky líder“, ale rozhodne nie je izolovaný, nie je ignorovaný, čochvíľa privíta v Bratislave aj nemeckého kancelára Merza – a zjavne je znovu akceptovaný ako relevantný partner. Tí, ktorí sedia na iných koňoch alebo živočíchoch, už fŕkajú pri čítaní týchto riadkov. No, čo už ?

Pointa na glosu : V diplomacii sa neobjíma zo slušnosti, ale z uznania – a Macronovo gesto naznačuje, že Robert Fico sa vrátil z karantény späť medzi hráčov, ak vôbec bol niekedy mimo hry, kde by ho radi mnohí videli.
MILAN ŠPANÍR, publicista