Prvej časti titulku rozumie každý, druhá časť je trochu zašifrovaná, ale v nasledujúcich riadkoch sa možno čosi poodhalí. Najprv dávna spomienka, ktorá sa javí príznačnou analógiou. V komunistickej Pravde vyšiel stĺpček od angažovaného mladého redaktora. Angažovaného až tak, že aj manželku a deti pro príchode z práce zdravil pozdravom Česť práci.
Stĺpček mal titulok Quo vadis, Británia. Začínajúci redaktor síce nikdy nebol za hranicami štátu, ale prejavil dojemnú starostlivosť o životnú úroveň anglických pracujúcich. Skúsenejší kolegovia sa usmievali pod fúzy, ale šéfredaktor na dennej porade priradil autorovi dvadsať korún za najlepší titulok. Inak, možno ten mladý človek, vyrovnaný s náboženstvom, sa dodnes nedozvedel, ako pochybil pri výbere titulku. Mal šťastie, že ho minul stranícky trest. Veď to Quo vadis vychádza z Biblie a z učenia o Ježišovi a apoštolovi Petrovi. Ten položil Kristovi otázku, Kam kráčaš, domine ? Odpoveď ? Idem sa dať ukrižovať…
Vráťme sa však k dnešným časom. Znova, už bez hrozby trestu, skúsme tú otázku aktualizovať na dnešok. Quo vadis, STVR ? Zarazilo totiž, keď vyšlo najavo, že slovutná verejnoprávna televízia iba pár minút pred večerným vysielaním relácie Reportéri doslova vyhodila reportáž významného investigatívneho novinára Ivana Bradu. V príspevku, ktorý prešiel príslušným schvaľovacím pokračovaním, sa hovorilo o konkurznej mafii. Čo je za tým, vie Pánboh a tí, ktorí to zrazu stopli. Nepoznám obsah, preto by bolo nezodpovedné uvažovať, presnejšie, špekulovať.
Poďme na to ináč. Ako starší kolega s praxou v médiách o cca 3O rokov dlhšou, sa viem vyjadriť k dvom veciam. Odvážneho Ivana Bradu dobre poznám. Z čias, keď sa smelo pustil do tunelárov novozámockého Elektrosvitu, kde štát prišiel o miliardu. Dodnes kolujú na internete jeho skvelé reportáže Svetlá v tme a ďalší odvysielaný príspevok, ktorého názov si už nepamätám, o miliardovom vytunelovanom Elektrosvite Nové Zámky. Každý si to môže vygúgliť. Novinárska robota vyšla takmer navnivoč, po dvadsiatich rokoch už je len jedna obžaloba – a ešte čosi. Na levickom okresnom súde sa neuveriteľných 21 rokov koná o žalobe na ochranu osobností supermilionárov. A aby sa nezabudlo, rozhodovať bude aj Ústavný súd SR o sťažnosti za prieťahy a neprimeranú dĺžku konania od jedného vydavateľstva a dvoch šikanovaných novinárov. Jeden z nich, svojho času považovaný za najlepšieho ekonomického redaktora v SR, utrpel v príčinnej súvislosti trvalé zdravotné postihnutie.
Vráťme sa na začiatok. Vlastne za proskribovaného redaktora, lebo ako ináč hodnotiť náhly zásah televízie, viem dať ruku do ohňa. Hádam sa to celé vysvetlí. O druhej strane „sporu“, pokiaľ ide o tých, čo rozhodli a o vedení televízie, neviem nič. Azda len to, že pani generálna riaditeľka je dcérou Ing. Petra Flašíka, bývalého vedúceho tajomníka Socialistickej akadémie, a sestrou zosnulého Fedora. A ešte kuloárna informácia – pani Flašíková údajne prijala Ivana Bradu a vraj to bol priateľský rozhovor. Aspoň niečo…
Niekto si teraz povie, prečo zastávam redaktora televízie ? Ide o vynikajúceho investigatívca s početnými novinárskymi vyznamenaniami a oceneniami. A teda, ak titulok Nie je Brada ako Brada, chce sa tým povedať, že neradno s takými žurnalistickými osobnosťami zachádzať, nie po prvý raz, že hej, no počkaj…
MILAN ŠPANÍR
Celá debata | RSS tejto debaty