Už tuším, ako si pohnevám tisíce ľudí, ktorí zbožňujú svoj Slovan alebo trnavský Spartak. Porovnávať ich ostatný vzájomný zápas so stretnutím v 8. lige medzi Palárikovom a Bíňou je zrejme bohorúhačstvo. Avšak, nie celkom. Niečo sa nájde, čo majú spoločné.
V tej lige, z ktorej sa už nedá vypadnúť nižšie, chlapci behajú za loptou bez nároku na odmenu. Akurát tak za spoločnú večeru, to v lepšom prípade. Aj v špičkovej lige sa behá za loptou, ale čo majú hviezdy neraz potetovaní až za ušami, okrem tej večere, ak vôbec majú o to záujem, sa dá len šepkať. Desaťtisíce ?
A teraz, v čom sa odlišujú okrem astronomických príjmov, ktoré sú často nezaslúžené ? Začnime tou Trnavou. Od začiatku sa to mlelo na plné obrátky. Ten úvodný ostrý faul pri postrannej čiare na potomka Weissa st. určite bol, ako sa hovorí, už za tou „čiarou“. Takých zákrokov je vo futbale habadej. No to, čo nasledovalo, sa len tak nevidí. Už nie najmladší kapitán Slovana sa ocitol na zemi a čo sa začalo ? Ťažko to charakterizovať. Epileptický záchvat v pokročilom štádiu ? ? Tanec nejakého šamana pri vyvolávaní dažďa ? Alebo rituálne svadobné expozé syna indiánskeho náčelníka, keď sa chce predviesť pred nejakou Ribanou ? A tá ho nechce…
To však bola len predohra. Aj Trnava má kapitána. Ten sa rozhodol pohladiť po tvári súpera inej farby pleti. Naozaj len pohladiť, dokonca iba nežne, veď takto to videli desaťtisíce na tribúnach a státisíce pred televízormi. Kedysi sa v Čechách hovorilo istým skupinám obyvateľstva, že to sú soudruzi ze Slovenska, tak v dobrom oslovme postihnutého pohladením ako soudruha z Afriky. To preto, že kým v Čechách tí „soudruzi“ veľmi vítaní neboli, hráč z čierneho kontinentu u nás vítaný je, aspoň podľa vysokých príjmov. Keby bol hokejistom a simuloval by niečo po riadnom údere do hlavy, kde – kto by ho ešte viac otĺkal. „Agresor“ Mikovič asi netušil, že súper zrejme pozeral známy film z Funésom, kde čo dotyk, tak poriadne iskrenie. A padol ako podťatý. A dosiahol svoje, červená sa červenala, on nie za cirkusové číslo. Možno ho odmenia na disciplinárke, za to, že si urobil žart z divákov, ktorí platia nemalé peniaze za vstupné, aby on mal na chleba.
Futbalové pravidlá poznajú tri druhy dotyku rukou do tváre alebo hlavy súpera. Podľa intenzity. Niečo podobné sa stalo v ten istý deň v ďalších dvoch ligových zápasoch, radšej nekomentovať, lebo by bolo treba uraziť slabých rozhodcov.
A nakoniec poďme k tej 8. lige. Radšej zaplatím dve eurá na vstupnom, lebo nechcem vidieť cirkusantov pasujúcich sa za nadľudí. Ktorí o gentlemanstve počuli iba z rýchlika. Aj taký Bíňan /dedinka v Novozámockom okrese/ , vie byť tvrdý pri lopte a odsotení, či podkopnutí súpera. Ak však viacerí spoluhráči mu po faule nahlas adresujú odporúčanie, že „Jano, podaj mu ruku“, v očiach všetkých slušných ľudí majú vysoké ocenenie. A keby niekto simuloval ako na ligových trávnikoch, odniesli by ho a hodili do miestnej palárikovskej bariny, čo je miestny rybník.
Nuž tak, ako to kedysi Dibarbora spieval v jednej piesni, že rád mám mužných športov dej, preto chodím na hokej. Toto nepripomínam, že mám radšej hokej, kde sa „chlapci“ po zhodení rukavíc rujú ako býci. Skôr mám odporúčanie, že bolo by treba pouvažovať, či aj vo futbale nepovoliť výmenu názorov ručne a stručne. Bolo by to férovejšie ako sa vyvaľovať aj pri pokusoch o nežnosť…
Celá debata | RSS tejto debaty