Nebude to mať veru ľahké mladá sudkyňa súdu v Petržalke, keď po „zdedení“ rokmi zanedbanej právnej veci z Okresného súdu Bratislava 1 sa vo štvrtok 09. 10. o 09, 30 hod. v súdnej sieni proti sebe postavia, zrejme už len na vyhlásenie rozsudku, žalobca novinár a žalovaná strana Generálna prokuratúra SR.
Na prvý pohľad je to komplikované. V roku 2008 vtedy pezinský sudca podal trestné oznámenie na novinára, že ho ohováral na pezinskom súde, kde dokonca predsedoval. Bola vznesené obvinenie, obžaloba. Generálna prokuratúra SR to však právoplatne zrušila ako nezákonné akty a nariadila pokračovať odznova – v Pezinku. Ibaže, tu je jeden zo zakopaných psov. „Ohováraný“ sudca o pár dní utekal do Bratislavy. A tu bez ohľadu na záväzný pokyn generálnej prokuratúry nešťastník podal inde vlastne takmer totožné trestné oznámenie. Vyšetrovateľovi a prokurátorovi v hlavnom meste. Len s rozdielom, že o skutku sa dozvedel – z internetu.
Aby sa v tom nezainteresovaný čitateľ nezamotal, už len toľko, že osudom ťažko skúšaný novinár bol súdený takmer 11 rokov, zuby si na ňom lámali traja sudcovia, napokon ho oslobodili. Potvrdil to krajský súd a dokonca aj Štrasburg. Zdalo by sa všetko v poriadku ? Kdeže… Ten podarený sudca inicioval ďalšie ohováranie priateľov – tunelárov a seba tentoraz na súd do Levíc. A tam to trvá už neuveriteľných 21 rokov. A ešte koľko bude, keď sudkyňa odišla do penzie a začína sa odznova ? Chvalabohu, novinár má dôvod, aby sa nútene dožil sto rokov…
A teraz celkom vážne. Okrem zbytočných prieťahov a neprimeranej dĺžke konania ide aj o dve zákonné zásady. O zásadu res iudicata, čo je zákaz konania v právoplatne skončenej veci. A to druhé, po latinsky ne bis in idem, čo sa dá preložiť ako nie dvakrát o tom istom, inými slovami, nikoho nemožno trestať, ani ako trestný čin, či priestupok, pre ten istý skutok dvakrát.
A tu je ten druhý, ba až tretí pes zakopaný. Aby nás prípadne nevylúčili z EÚ /to trochu žartujem/, tak v Únii prakticky nepoznajú, že by investigatívny novinár čelil dvojnásobnému, ba dokonca trojnásobnému postihu za identický skutok. Znova sme my, Slováci, niekoho predbehli. Podľa dostupných zdrojov, v západnej Európe by sa niečo podobné rýchlo zastavilo už na úrovni prokuratúry alebo odvolacieho súdu, lebo by sa to pokladalo za hrubú procesnú chybu.
Aj v postkomunistických krajinách, vrátane Slovenska, sa objavili ojedinelé prípady dlhodobého stíhania novinára, ale nikdy za trojnásobné trestanie za jeden skutok. To by sa stalo predmetom skúmania v monografii a za extrémizmus. A za bezprecedentné porušenie slobody tlače. Z množstva príkladov prenasledovania novinárov aspoň jeden konkrétny prípad novinárky Daphne Caruana Galizia – Malta. Táto pani, kým na ňu v roku 2017 nespáchali atentát so smrteľným koncom, čelila 42 súdnym konaniam, ale išlo o sériu rozličných žalôb od rozličných subjektov. Ani raz opakovanie stíhania za identický skutok. Nešlo teda o ne bis in idem, ale o zahltenie žalôb s cieľom zastaviť jej činnosť pri odhaľovaní mafie. Keď sa to nepodarilo, zabili ju. Vynaliezavosť mafiánov nepozná hranice. Nepripomína nám to niečo ?
V dostupnej európskej judikatúre nie je známy prípad novinára a sudcu, ktorý sa má rozlúsknuť v najbližších dňoch. Niekto si povie, kto si trúfne na prokuratúru ? Jedna nádej tu je – žalovaná Generálna prokuratúra SR listom zo dňa 28. 12. 2021 napísala súdu, že „pre prípad, že by súd žalobe v niektorej časti vyhovel, prokuratúra ako žalovaná navrhuje, aby súd určil na plnenie 30-dňovú lehotu, lebo za tri dni nevie zvládnuť proces finančnej úhrady“. Hovorí sa tomu „čiastočné“ priznanie viny.
Bude to teda zaujímavé….
Celá debata | RSS tejto debaty