Keby ma niekto obvinil, že vraj „útočím“ na Ústavný súd /ÚS/ SR, tak to ani omylom. Stále si myslím, že ide o baštu zákonnosti, rešpektujem jeho rozhodnutia ako pápež Písmo Sväté, aj keď /ÚS/ má problém v dlhodobej absencii jedného sudcu. Obrátil som sa s podnetom elektronickou poštou na jeho predsedu JUDr. Ivana Fiačana a takmer vzápätí prišla odpoveď od jeho kancelárie, že „ak ste aktívnym novinárom“, treba sa obrátiť na hovorcu ústavného súdu alebo na kolegov, ktorí majú na starosti informovanie verejnosti.
Či autor týchto riadkov je aktívnym novinárom, hádam netreba skúmať, iba že by nestačilo oznámenie o dlhoročnom členstve v Slovenskej asociácii novinárov /SAN/, 55 rokov od prvého pracovného pomeru v redakcii a napokon aj desiatky článkov na webe SAN či státisíce čitateľov na blogu Pravda len od začiatku tohto roku. To po prvé. Po druhé, hovorca i kolegovia na ústavnom súde pravdepodobne majú právnické vzdelanie ako aj ja a ak som chcel spoznať mienku samotného predsedu, asi to nebol kapric, ale cielená snaha upozorniť a teda aj pomôcť dobrej veci možno trochu netradičným spôsobom.
A teraz k meritu. Je mi jasné – a plne súhlasím – že „ústavný súd nie je oprávnený vyjadrovať sa k právnym predpisom štátnych orgánov mimo svojej rozhodovacej činnosti“. Od hovorcu a kolegov by som sa nedozvedel nič iné. Znamená to, že v našej justícii, vrátane bašty zákonnosti, je všetko v poriadku ?
Tak sa pozrime aspoň na dva body. V podmienkach všeobecných súdov, to zn. na prvom stupni a v odvolacom konaní, problematickejšie je to na Najvyššom súde SR pri dovolaní, žalobu môže podať aj povedzme 90-ročná babka z Očovej, hoci aj vlastnoručne napísaným listom. A sudcovia, trápte sa. Podanie ako podanie, konanie sa začalo ! Ústavný súd je iná káva. Keby ste boli absolventom práva na tej najlepšej univerzite na svete a máte doktorský titul, možno to preženiem, alebo ste hoci aj docentom, profesorom alebo doktorom vied, košickí sudcovia ústavnú sťažnosť zamietnu. Absurdné ? Ani nie, keď si špičkovo vzdelaní ľudia prečítajú príslušný paragraf o ústavnom súde. Musí to byť advokát a basta ! Len ten akoby na zlatom podnose predloží slovutným ústavným sudcom dokument /asi ten najkvalitnejší/ a potom stačí dať iba pečiatku a nález je na svete ?
Na Právnickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave svojho času prednášal, naučil a skúšal logiku povestný docent Blablo. Netreba ísť do toho hlboko, aby s ohľadom na predošlý odsek si človek položil otázku – a nie je to tak, že v zákone o ústavnom súde sa nachádza niečo, čo priamo alebo nepriamo nabúrava zásadu rovnosti pred zákonom ? Mám advokáta, lepšieho advokáta, možno aj najlepšieho, vyhrám, minimálne prijmú ústavnú sťažnosť na ďalšie konanie. Nemám ? Neprehrám, lebo k rozhodovaniu ani nedôjde. Odmietnu ma. Tu len drobná poznámka. Možno o tom vie advokátska komora, či advokáti sa hrnú všetkými desiatimi podávať ústavné sťažnosti, ak Centrum právnej pomoci vyhovie chudobnejšiemu sťažovateľovi…
Ak teda novinárska otázka smerovala k samotnému predsedovi ústavného súdu, to len preto, že ide o možno závažný problém. Asi sa o tom ani nedozvie, ak to ostane iba v kancelárii. A ešte jedna čerešnička na torte. Druhá novinárska otázka smerovala k predsedovi JUDr. Fiačanovi vo veci predpojatosti sudcov. Ak na jednom okresnom súde je sudkyňa, ktorá bola vydedená svojou starou mamou a ona je kamarátkou zákonnej sudkyne, ktorá rozhoduje o majetku, tak s tým ani ústavný súd nič neurobí ! Nie je to v jeho kompetencii. Na to je inštitút námietky predpojatosti.
Lenže, a to je už naozaj záver – v Leviciach na súde sa koná už 21 rokov a ešte pár rokov bude. Ide o ohováranie tunelárov miliardového štátneho podniku novinármi.
A viete, okrem iného, koľko tam už bolo námietok predpojatosti ?
Vyhrá ten kto má viac peňazí. A nakoniec nad... ...
Celá debata | RSS tejto debaty