V praxi sa čoraz častejšie možno stretnúť s otázkou, či môže jeden z bývalých manželov predať nehnuteľnosť bez vedomia a súhlasu druhého, ak nebola po rozvode ešte riadne vysporiadaná. Sú prípady, ktoré v súčasnosti vzbudzujú značný záujem. Týka sa to aj značnej časti rozvodov. Hýbe to vedomím, lebo ľudia cítia, že niečo nie je v poriadku a pritom na začiatku to bola veľká láska. V jednej obci neďaleko od Nových Zámkov, ale nejde o nič výnimočné.
Poschodový dom, ktorého hodnota sa odhaduje na 200 000 až 250 000 eur, bol stavaný počas 13 rokov trvania manželstva. Financovanie bolo zväčša zabezpečené z úveru, ktorý sa splácal z príjmov manželov. Napriek tomu na Liste vlastníctva bol ako vlastník zapísaný len manžel. Čudné ? Ani nie. Po rozvode, v ktorom súd o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (BSM) nerozhodol, sa o dva týždne skončí trojročná zákonná lehota na vyporiadanie BSM. V tomto období muž nehnuteľnosť predal. Cena predaja zatiaľ nie je známa. Pre bývalú manželku, ale zo správy adresovanej SMS-skou otcom 16-ročnej dcére sa dalo dozvedieť, že vyplatí polovicu z výnosu z predaja. Neskôr to však odmietol. Alebo si to ešte rozmyslí ? Veľa času už neostáva.
Ako to je s právnou analýzou ? Podľa § 143 a nasl. Občianskeho zákonníka patria veci nadobudnuté počas trvania manželstva do BSM, ak zákon neustanovuje inak. To jednoznačne platí aj pre dom postavený počas manželstva zo spoločných prostriedkov.
Ak po rozvode nedošlo k vyporiadaniu BSM, ako sa už uviedlo, platí trojročná lehota (§ 149 ods. 4 OZ), počas ktorej možno dosiahnuť vysporiadanie dohodou alebo návrhom na súd. Ak táto lehota uplynie bez výsledku, nastupuje zákonná fikcia, že nehnuteľnosti sú v podielovom spoluvlastníctve exmanželov.
Je tu však predaj domu. A veru bez súhlasu bývalej manželky. A to je právne veľmi problematický počin. Podľa § 145 ods. 1 OZ je totiž úkon jedného z manželov, ktorým nakladá so stále spoločnou vecou bez súhlasu druhého, voči nemu neplatný, pokiaľ druhý z manželov úkon následne neschváli. A k tomu nedošlo.
Zároveň môže byť takýto predaj predmetom odporovateľnosti podľa § 42a OZ, ak poškodil právo druhej strany na spravodlivé vysporiadanie BSM. Trestnoprávny rozmer (napr. podvod) by mohol byť posudzovaný, ak by sa preukázalo, že úmyselne došlo k zatajovaniu predaja a znemožneniu vyplatenia podielu. Predaj nehnuteľnosti patriacej do BSM bez súhlasu druhého manžela, a to najmä počas lehoty na vysporiadanie BSM, je právne napadnuteľný. Druhý z manželov môže podať žalobu na určenie neplatnosti právneho úkonu a zároveň žiadať súdne vysporiadanie BSM. Ide nielen o morálne, ale aj právne vynútený krok, ktorý môže mať vážne následky. Inými slovami, mohlo by ísť dokonca o zrušenie kúpnej zmluvy. No zbohom, povie si laik.
Pre bežného človeka žijúceho v neľahkej dobe, veruže to nie je príjemná situácia. Už rozvod bol traumou, trpí aj spoločná dcéra, muž sa vydal na cestu nového vzťahu s ďalším potomkom. A znova sa súdiť ? Dokedy ? Nejde o mesiace, ale spravidla aj roky. Ruky si môžu mädliť advokáti.
A čo tak zdravý rozum ?
Celá debata | RSS tejto debaty