milanjan7

Tak, a opäť bude za nami nedeľa s početnými diskusnými reláciami v televíziách. Mnohí to už nepozerajú, ale premiéra Roberta Fica s jeho tlačovkou o deviatej si značná časť verejnosti nenechá ujsť. A bolo to znova pozoruhodné. Novinárske otázky mali dosť jednostranný /možno až protivládny/ charakter a vynára sa pochybnosť, kto tam vlastne chodí, lebo toto nemôže byť vzorka slušných a vyspelých žurnalistov v tomto štáte. Nebudem menovať jednu pani z jednej televízie, ale ak sa jej manžel naozaj súdi s úradom vlády o veľké peniaze, bolo by jej treba vysvetliť, čo je konflikt záujmov, aj keď hádam iba nepriamy. 

Odpútam sa trochu od novinárov a preplávam do iných vôd. Diplomatických. Ten vtip o dvoch  slovenských pltníkoch , ktorí sa kdesi v Rumunsku dozvedeli, že ich štát vyhlásil vojnu Amerike, je už naozaj otrepaný, ale v nižšie uvedených súvislostiach sa neodbytne  tlačí na jazyk. Tí statoční junáci okamžite telegrafovali domov, či sa majú vrátiť alebo napadnúť tie svine zboku. Nech mi je odpustené,  že som nepoužil prijateľnejšie slovko ošípané. Podstatné je iné, či tie USA sa o tejto hrozbe dozvedeli a ako to ovplyvnilo druhú svetovú vojnu.

Odpoveď hádam ani nie je namieste. Ibaže, sme najmenej 80 rokov od tradovanej vtipnej udalosti a ukazuje, že tá blcha, ktorá spolu so slonom kráča po moste a teší sa, ako mohutne dupocú,  sa objavuje v inej podobe aj dnes. Ak svetová verejnosť niekedy aj troch pobavene sleduje súboj najsilnejšieho muža planéty s najbohatším, pre toho najmocnejšieho určite nie je aktuálne, aby sledoval istého bývalého diplomata kdesi na Slovensku a jeho „smelé“ útoky zboku na pilier americkej demokracie, ktorým je aj prezident. Keby mu to priniesli na tácke do Bieleho domu a čítal  aspoň titulky, možno by zdúpnel a CIA by dostalo za úlohu zistiť, kto to je a čo to je ten, no nebudem menovať.  Tak sa na to pozrime : „Po hádke Trumpa so Zelenským v Kremli otvárajú debny…“ A doplnok ? Toľko necitlivosti, arogancie a chrapúnstva by zabilo aj koňa… A ďalej – „Trump môže byť ako odistený granát, pre jeho chronické klamstvá, vulgárne vyjadrovanie, chorobnú samoľúbosť a nevypočítateľnosť nevieme, ako má nastavenú rozbušku v odistenom granáte…“ A ešte aspoň do tretice, keď sa k exdiplomatovi pripojili aj ďalší exdiplomati, bývalí  ambasádori v USA. „ Trump je márnomyseľný egomaniak, mizogýn, obdivovateľ silných autokratov – a zlý človek“. Už len prostitútky naservírovať…

Nuž, čo ? A máme to ako na podnose. Brať úplne vážne výroky o človekovi, ktorého 350-miliónová krajina už druhý raz posadila do Bieleho domu ? Dôležité je, nie v Amerike, ale u nás, kto to hovorí a prečo. V prípade autora nielen príkrych, ale aj podpásových a teda podlých hodnotení ide o bývalého diplomata, ktorý si päť rokov voľkal vo Washingtone a zblízka videl a vnímal ten „hlúpy“ národ, ktorý netuší, akého zlého politika postavil do čela štátu.  Alebo vtedy ešte o Trumpovi nič nepočul? V životopise o sebe uvádza, že bol podpredsedom jednej mimoparlamentnej ekipy,  len niečo vyše dvoch mesiacov, keď ich opustil, no  dušuje sa, že je kresťanom. Či je kresťanské takto od podlahy až s príznakmi besnoty urážať demokraticky zvoleného prezidenta nie hocijakej krajiny, ale mocnej ako dubisko, povedal by básnik, hoci toto sa skôr hovorí o Rusku, je viac ako pochybné. A je jedno, či ide o prezidenta čínskeho, amerického, ruského, mongolského.

Tu nejde o výstrelky pochybného pisateľa,  lebo naozaj je jedno, ako koho napadne. Aj my novinári, ktorí si myslíme, že sme ešte nepotratili rozum, sa často čudujeme, čo všetko sa vyplavilo v našich radoch, keď sa zamoruje vedomie dokonca aj vo verejnoprávnych inštitúciách.  A tiež podpásovo. Že to dokonca čistí aj súkromná Markíza ?  Možno sa staviť, že podaktorí alebo podaktoré za zásluhy zakotvia v takých stranách ako sú progresívci, Demokrati, Slovensko a pod. A možno nielen na pozíciách hovorcov, ale rovno v parlamente, nevynímajúc európsky.

Renomovaný profesor Karlovej univerzity v Prahe Václav Vaněček /nech mu prináleží Božia sláva vo večnosti/ učil svojich študentov, že úcta k autoritám je nevyhnutná pre spokojný život. Stojí za zmienku, že už v roku 1940 sme mali zákon, podľa ktorého sa väzením trestalo, ak niekto pred dvoma prítomnými osobami ublíži prezidentovi na cti. V roku 1960 a neskôr v roku 2005 sa podľa trestného zákona trestá ten, kto hanobí prezidenta. Nášho. Nie som expert a nechcem sa štylizovať do znalca vo veci, či sa to týka aj zahraničnej hlavy štátu. Nedá sa však pochybovať, že to má širšiu súvislosť, lebo sa to môže spájať s podnecovaním k  národnostnej, rasovej a etnickej nenávisti. 

Treba nám to ? Možno by bolo načase vyvolať verejný diškurz o vyššie uvedených témach. Inak sa z toho hnoja nevyhrabeme.