Starší človek je oveľa náchylnejší ku konzervatívnemu prístupu ku všetkému novému ako mladšia generácia. Ak sa však stretne s umelou inteligenciou a jej praktickým využitím, napr. v oblasti justície, kde sa čaká na spravodlivosť neraz aj desať rokov, ba dokonca v extrémnych prípadoch aj štvrťstoročie, ako v konkrétnom prípade na levickom okresnom súde, žasne a začne uvažovať.
Podarená podnikateľská dvojica otca so synom naozaj už 25 rokov sužuje vydavateľstvo novín a dvoch už dávno vyslúžilých novinárov, vraj za ohováranie. Zákonná sudkyňa v týchto dňoch odchádza na zaslúžený odpočinok a jej nástupca alebo nástupkyňa bude musieť najprv naštudovať obsiahly spis, ktorý vozia na menšom nákladnom aute… Takže, ďalšie rôčky. S odvolaním ešte viac, ako si niekto myslí. Žeby právoplatný rozsudok „vypukol“ približne v roku 2050 ? Kto sa toho dožije ?
Tak čo s tým, lebo koľko ľudí na Slovensku má podobné a naozaj veľmi neblahé skúsenosti ? Na ilustráciu a s poukazom na možné východisko v kontexte s umelou inteligenciou sa presuňme na susedný novozámocký okres. Ešte v roku 2015 vtedy 87-ročná obyvateľka predala svoj dom so záhradou ovdovelej dcére, aby spolu bývali a opatrovali sa. Nehnuteľnosť v hodnote 150 tisíc eur za bisťubohu 1100.- eur ! Najprv sa to odohrávalo na súde v Nitre, lebo išlo o predpojatosť. Do veci je majetkovo zainteresovaná aj sudkyňa s manželom sudcom a tak z Nových Zámkov sa muselo chodiť do krajského mesta. Napokon sa to predsa v obnovenom konaní vrátilo na pôvodný súd a posledné pojednávanie malo byť 16. januára 2025. Lenže, už 96 ročná „opatrovaná“ matka, ktorá jednu dcéru zblízka nevidela 10 rokov a druhú, tú „opatrovateľku“, sedem rokov, dodýchala 2. novembra 2024.
A teraz k veci v kontexte s tou umelou inteligenciou. Právoplatným právnym nástupcom sa stal jediný dedič, a to syn. Zdedil až 130.- eur. Na viac sa nezmohol , lebo od smrti matky je všetko zareťazované a zámky vymenené. Obe dcéry nehnuteľnosť veselo užívajú, ale ani na um im neprišlo, aby matke prišli na pohreb a uhradili nemalé pohrebné náklady. Ten syn má hrôzu z toho, že tiež musí naštudovať obsiahly spis. Pojednávať sa bude o určení vlastníctva a neplatnosť kúpnej zmluvy. Tak znela matkina žaloba.
A teraz ten zázrak zázrakov. Obrátil sa na umelú inteligenciu. Na niekoľkých riadkoch objasnil podstatu prípadu. Netrvalo ani minútu /!/ a vrátil sa mu nielen podrobný návod na ďalší postup, ale aj ponuka na vypracovanie doplneného žalobného návrhu a najmä odporúčanie na zmenu petitu. Stalo sa. Prečítal si to kamarát, inak dlhoročný advokát. Vraj, čo treba váhať, je to stopercentné.
Uvidí sa. Lenže, potom stojí otázka, a nielen jedna. Koľkože nás stojí súdnictvo ? Aká suma z rozpočtu, na ktorý sa skladáme všetci ? Aké platy majú sudcovia ? Určite to je nemenej ako trojnásobok bežného príjmu občana. A stručne popísaná kauza matky a dcér /a minimálne zjavný rozpor s dobrými mravmi,/ je naozaj taká zložitá, že na to treba desať rokov a ešte dlho sa to neskončí ? A inokedy aj štvrťstoročie ?
Nik nie je naivný, aby navrhoval zrušiť súdny stav a myslieť si, že ľudia v talároch by sa mali triasť, že ich už nebude treba. To nie, ale výdatná pomoc by sa im zišla. Aby dostali kvalitné žaloby a vďaka umelej inteligencii by sa im ľahšie rozhodovalo.
Najmä tak, aby sa človek dožil spravodlivosti.
Celá debata | RSS tejto debaty