milanjan7

Vyhlasujem, že dnešným dňom končím publikovanie na tomto blogu pod označením milanjan7. Či aj na webstránke Slovenskej asociácie novinárov /SAN/ sa ešte uvidí. Nevidím prínos, pre ktorý by stálo za to pokračovať. Prečíta si to zopár sto ľudí a v ohlasoch viacerí anonymovia len striehnu na to, aby osočovali a urážali. Dokonca sú skúsenosti, z komunálnej úrovne, že klíči otvorená cenzúra. Dotknite sa starostu, vymažú vás.

Neblahé poznatky majú aj iní a vynikajúci blogeri, len je otázne, dokedy im ešte vydrží chuť a elán. Mám síce svoj vek, skúsenosti s písaním, vzdelanie na dvoch vysokých školách, najviac si cením doktorský diplom z pražskej Karlovej univerzity, ale …

Tak ako drvivá väčšina novinárov rýchlo pochopí, že spisovateľmi nikdy nebudú, tak si časom sebakriticky osvojíte názor, že nemáte dostatočnú kapacitu a možnosti na to, aby ste presadzovali to hlavné, čo máte v hlave, t. j. pre Slovensko životne dôležitý celospoločenský zmier. Nepochybujem, že dobráci ďalšie riadky označia za fantazmagóriu, ale nech si poslúžia.

Začnem tým, že podporujem premiéra a predsedu najsilnejšej koaličnej strany Roberta Fica, ak chce vylúčiť nedele z politických diskusií v televíziách. Jeho odporcovia nepochopili, že nejde o zbytočný politický kapric, ale o zásadnú otázku duševného zdravia národa. To je však len prvý krok, lebo nikde nie je napísané, že iný deň bude všeliekom. Otec Fedor sa nedožil úspechu svojej dcéry Martiny, ktorá začína riadiť verejnoprávne médium. Ak podedila gény mága, nech si o nebohom myslí kto čo chce, nový vietor možno očakávať. Tak ako brutálne sa predviedol rozhlas len deň po zvolení Flašíkovej napovedá, že to nebude ľahké.

A mám hneď návrh – treba nový formát, lebo O 5 12 sa už dostatočne sprofanoval. A iný termín. Napr. sobotu alebo utorok večer od ôsmej do desiatej. Len tí, ktorí nezávidia a nežičia, nepripustia, že máme v našej krajine či štáte /už sa konečne dohodnime, čo sme/ ľudí, ktorí obdivuhodne veľa vedia a dokážu to presvedčivo interpretovať. Spomeniem Eduarda Chmelára, Jozefa Banáša, hoci Kňažka, Majerského, ale sú aj iní. Za novinárov Dlugolinský. Aby bola vyvážená zostava. Čo tak dať im pravidelne týždenne priestor na televíznej jednotke a oproti posadiť po jednom zástupcovi koalície a opozície. Ale aj ďalších. Prečo nie aj takú Vašáryovú, Magdu, aby nedošlo k omylu a aby sa nemudrovalo len tak spoza bučka ? Nech ľudia vedia, či bola len herečkou, hoci v tomto ohľade videli jej prednosti. A porozmýšľať, ako zapojiť verejnosť do interakcie.

Stavím sa o hocičo, že občania by sa na to tešili a niektoré súkromné televízie a ich moderátori by postupne nemali divákov. Ak toto pokladám za významný a momentálne možno výnimočný príspevok k celospoločenskému zmieru a upokojeniu, pričom opak vedie k rozvratu a nešťastiu, stojí to za zamyslenie.

To, čo nielen mne najviac prekáža na súčasnej situácii u nás, je totálne hrubnutie medziľudských vzťahov. Formát, ktorý navrhujem, by bol pozitívnym počinom. Uvedomme si konečne, že svet nie je jednofarebný, schématický a ponúkajúci riešenia len za cenu vulgárnych podpásových označovaní politických súperov za vrahov, bláznov, už chýba len pedofília, nekrofília a iné fajnovosti. Ale veď debatovať vecne sa dá o všetkom. Úplne o všetkom. Ak ma inak veľmi slušný sused presviedča, že Rusko je slovanské dubisko, že si treba všimnúť slová jeho prezidenta Ficovi, že nás pokladá za spriatelený národ a pomôže nám, treba jasať ? Ak si niekto spomenie, ako nás západné veľmoci zrádzali a Putin vždy dodržal slovo, ako keby som už počul zúrivé reakcie. A čo rok 1968 ? Dobre, lenže o internacionálnej pomoci rozhodlo ukrajinské vedenie Sovietskeho zväzu a spriatelené štáty Bulharsko, Maďarsko, Poľsko, NDR, alebo nie ?

Trochu to treba otočiť na pohľad, k čomu môže viesť to pokračovanie a predlžovanie až živočíšnej nenávisti v nekorektnom a účelovom politickom boji. Nesvedčí nám to. Celý svet nás dodnes obdivuje, ako slušne sa vedelo Československo rozdeliť na dva suverénne národy. Ako to nedokázali na Balkáne. Keby to vedeli oba susedné bojujúce krajiny, v Gaze a na ďalších miestach, kde sa bojuje a zabíja…

Na začiatok možno novej vlny v diskusiách by stačilo tvrdo sa zamyslieť, ako dodržiavať pravidlá. V spoločnosti aj v médiách. Povedzme nedať vláde dýchať, veď na to je opozícia, ale po prvé slušne, možno dobromyseľne a žičlivo a po druhé, s podmienkou prinášať lepšie riešenia. Inak je to len tliachanie.

A ešte inak to povedzme, čím sa potvrdí istý nezmysel. Dajme tomu, že oklamaním časti národa príde k moci iná garnitúra, v našich podmienkach by to bez Republiky a Matoviča nešlo, lebo Dankovi hrozí, že ostane sám vojakom v poli – a všetko bude rajskou záhradou. Každý bude mať na dvore najmenej dve-tri autá, skoro každý bude stavať ak nie vilu tak aspoň rekreačnú chalupu, nájomné byty pofrčia, benzín a nafta už nepôjde hore, bruchá si budeme mastiť hotdokmi a a výrobkami z McDonaldu lebo na iné nebude čas, všetci budeme zdraví a šťastní.

Či sa tým odstráni závisť, nevraživosť, zlomyseľnosť a hašterivosť a či sa nám bude ľahšie umierať, ako to vyzdvihovala istá špičková dáma, skôr ide o hudbu budúcnosti a či sa tým obnoví aj niečo ako vlastenectvo, napr. v hokeji, sa tiež dá pochybovať. Aby sa nestalo, že ľudia začnú hovoriť zlatý Fico, hoci by bolo lepšie, že zlatý Šimečka. Ak to dokáže, lebo toto sa ešte nevie.

A tak na záver iba zmienka o 1. výročí atentátu na premiéra Fica. Stačili aj milimetre a rovnako aj v prípade Donalda Trumpa, a mohlo byť na planéte všetko ináč. Teda v prípade Ameriky a jej vplyvu na svet určite. Poučenie a memento ? Zabrániť atmosfére vedúcej priamo k najhoršiemu. Ale to by som sa už opakoval.

S pozdravom a poďakovaním všetkým priaznivcom môjho blogerstva Váš

Milan Španír