milanjan7

Mýliť sa je ľudské a a nie je hanbou priznať si omyl, aj keď všetko nasvedčovalo tomu, že k omylu nemôže dôjsť. Avšak, stále platí to známe, že človek mieni a Pánboh mení. Či aj na nasledujúcu konkrétnu situáciu doslova, dalo by sa pochybovať. Nuž teda, v predchádzajúcich dvoch príspevkoch publikovaných v blogu Pravda a na webstránke Slovenskej asociácie novinárov som sa nepúšťal do podrobných komentárov a ani informácií o premiérovi Robertovi Ficovi v USA.

A ten omyl ? Bolo iba konštatovanie, že „prvoradou udalosťou tohto víkendu je nesporne pracovná cesta premiéra v Amerike“. A doplnenie, že po troch dňoch pobytu, keď sa vráti domov na Slovensko, možno očakávať „smršť komentárov a hodnotení“. Máš ho vidieť. Ježkove oči. Mimochodom, vie niekto, ako vzniklo toto slovné spojenie údajne používanie ako prejav údivu už od pradávna ? Vraj sa chcelo vykríknuť, že „Ježišu Kriste“, ale to sa neukázalo ako celkom vhodné, ostalo len to „jež“ a doplnilo sa tak ako to poznáme dnes.

Ale k veci. Neplatí ani tvrdenie o „prvoradej udalosti“ a už vôbec nie o nejakej mediálnej „smršti komentárov a hodnotení“. Ba ani len základné informácie o priebehu pobytu, odhliadnuc od toho, že sa nedalo nevšimnúť to kolosálne priateľské gesto amerického prezidenta voči Robertovi a teda aj Slovensku. A potom, ako keby uťal. Ako občan sa zaujímam, kde máme premiéra. Pokiaľ som čitateľom Denníka N, Aktualít, SME, v ich spravodajstve zo soboty a nedele, či dnešného pondelka jednoducho nenachádzam odpoveď ani na to, či predseda slovenskej vlády je ešte v USA alebo v lietadle, či už doma. Ba dokonca ani Tlačová agentúra Slovenskej republiky /TASR/, čo je, ak sa nemýlim, verejnoprávna inštitúcia, spravodajsky takmer nezakopla o „prvoradú udalosť“.

V neveselých úvahách by sa dalo pokračovať. Niečo predsa len sa tlačí do vedomia. Nevracia sa nám totalitné myslenie? Tie gény sa možno ešte uchovávajú. Keď spevák Matuška emigroval, zhodou okolností do USA, po chlebe mali Chalupári, lebo jeho úvodná pieseň v legendárnom seriáli musela upadnúť do zabudnutia. Keď sovietski olympijskí víťazi tuším v krasokorčuľovaní tiež „zdrhli“, odrazu ako keby neboli. A keď zlosyna Beriju zlikvidovali, za obeť padli aj encyklopédie, ktoré sa prepisovali.

No, aby sa nepreháňalo. V každom prípade právo na informácie v demokratickej spoločnosti by malo byť sväté, či ide o premiéra alebo obyčajného občana. A jedno z vyššie menovaných médií neváhalo namiesto správ o premiérovi uverejniť stanovisko svojho čitateľa, ktoré naozaj zaujalo. Vraj, usilovne musíme podporovať Ukrajinu, NATO, EÚ – a psychiatrov.

Žeby naozaj ? A ozaj, kde že je ten premiér ? Keď išiel do Moskvy, to bolo telefonátov novinárov na letiská, prahnúcich po poznatkoch, ako letel, odkiaľ letel a možno aj s kým letel. Ahá, Amerika je ďalej ako Moskva… Keby bolo treba Fica haniť, to by sa konalo ródeo. Ale chváliť ?