milanjan7

Už dávno sa prišlo na to, že rečnícke umenie je mimoriadne dôležité a ak sa umne využíva v živote a politike, to je veľká prednosť. Vyše 100 rokov pred Kristom sa narodil Marcus Tullius Cicero a do histórie vstúpil ako jeden z najväčších rečníkov všetkých čias.

Jeho nasledovníci, ktorí sa naučili veľa a múdro rozprávať, ale najmä tak, aby zaujali a presvedčili poslucháčov, sa v dejinách ľudstva vyprofilovali na zlých a dobrých. Aspoň námatkovo, popredné miesto na negatívnej strane sa pripisuje napr. Hitlerovi a Goebelsovi, keď dokázali ohlúpnuť vtedy veľký a vyspelý národ s počtom obyvateľov okolo 80 miliónov, no počas druhej svetovej vojny sa v rámci obsadzovania iných krajín tento počet zvýšil na 116 miliónov.

Pozitívnych príkladov, keď vynikajúci rétori dokázali pohnúť masami, je oveľa oveľa viac. Na vymenovanie aspoň tých najuznávanejších by tento priestor ani zďaleka nestačil. Môj dávny oponent Milan Kňažko sa neurazí, keď ho spomeniem v uvedených súvislostiach. Malo by to byť naopak. Na tribúne roku 1989 pochopil, že ono netreba ani veľa a plynule rozprávať, čo by jemu ako hercovi nerobilo problém, ale stačí vymyslieť úderné heslo. A masy sa pohnú… Povedzme, že jeho Utvorte koridor, patrí do tejto kategórie. Niekto iný vymyslel to známe To je ono a ešte iný aj slogan Chceme do Európy. Či práve toto aktuálne oslovovanie más na námestiach nie je kopaním do otvorených dverí, veď v Európe sme a nikomu nepríde na um vystupovať z Európskej únie? Pravda, pokiaľ sa sama nerozpadne, lebo nič netrvá večne…

Pôvodne som chcel komentovať včerajšiu televíznu reláciu s moderátorom Králom za účasti poslanca Smeru SSD Kéryho a jeho opozičného kolegu Valáška. Asi to nestojí za to. Ten prvý hovorí pomalšie, rozvážne, druhému, inak diplomatovi, sa „huba“ nezastaví. Pardon za toto slovo, nemyslím to v zlom. Vie to, lenže či aj on sa neutieka k opakovaniu hesiel a sloganov, ktoré sú ďaleko od pravdy ? A teda, či pomaly alebo rýchlo, s kadenciou normálnych ľudí alebo samopalu vzoru 24 podľa Švandrlíkovho filmu, vždy by malo ísť o to, či sa nám vtĺka iba tliachanie.

Ešte raz k slávnemu Cicerovi. Možno sa všeobecne nevie, ale bol to on, kto vymyslel, že láska hory prenáša. Mne sa páči aj myšlienka, že priateľstvo môže pretrvávať jedine medzi dobrými ľuďmi. A ešte viac sentencia, že prečo by som sa mal diviť tomu, že o mne zle hovoria zlí ľudia ? Týmto odsekom mierim k našim politikom.

Aby viac vstúpili do seba, nikdy netliachali, v záujme občanov, mohlo by im pomôcť ešte toto od Marcusa Tullia : „Dobrí ľudia si šťastie zaslúžia a zlí sú aj v šťastí nešťastní…“