milanjan7

Pi príležitosti inaugurácie prezidenta Slovenskej republiky Petra Pellegriniho mnohým občanom prišla na um myšlienka, prečo tak dlho po voľbách bolo treba čakať na výmenu v prezidentskom paláci. Viacerí komentátori to vysvetlili a zdá sa, že to viactýždňové obdobie je naozaj opodstatnené.

Bez potreby ísť do podrobného zdôvodňovania azda si stačí suvedomiť, že nejde o obyčajnú výmenu stráží, ale o zmenu na najvyššom štátnom poste a to si žiada realizovať aj časovo zložitý proces.

To je však len vonkajšia a formálna stránka. Čo ukázal obsah ? Inaugurácia nemala chyby. Niekto si možno všimol aj drobnosti, iba chybičky krásy, napr. keď na námestí oproti Redute veľké hodiny na stĺpe vytrvalo ukazovali ten istý čas, niečo po pol tretej. Bol tam aj primátor hlavného mesta Vallo ? To je jeho maslo na hlave.

Avšak, poďme k obsahu. Popri tradičných ceremoniálnych prvkoch asi najdôležitejšie sa ukázalo to, ako sa prezident zhostil svojej prvej veľkej povinnosti, t.j. inauguračného príhovoru. A tu si trúfam povedať, že ak niekto ešte pochyboval o štátnických kvalitách našej novej hlavy štátu, Peter Pellegrini ukázal svoju veľkosť. Opäť bez hodnotenia toho, či hovoril, ako sa vraví, z hlavy alebo z papiera, čo nie je až také dôležité, ten prejav mal obsahovo vysokú úroveň a bol presne taký, aký očakávajú ľudia od prezidenta v neľahkých časoch.

Politológovia určite povedia k tomu viac, ale ako občan skláňam hlavu, lebo to bolo bez papiera a vyznelo to úprimne. Na prvé počutie sa nedalo nájsť niečo, čo by vyvolalo nesúhlas. Prezident Peter Pellegrini napriek svojmu relatívne nízkemu /politickému/ veku sa stotožnil s úlohou byť prezidentom všetkých občanov, pomáhať od narodenia až po dôstojnú starobu. V podmienkach mieru.

Treba mu držať palce. Niet pochýb o tom, že sa prihováral aj opozícii. Súperenie áno, ale nie hádzanie polien pod nohy legitímne a demokraticky zvolenej vlády. Aj tak sa dali dešifrovať jeho slová.

A teda, prezidenta máme. Aj on má nás občanov. Ak my od neho niečo očakávame, aj hlava štátu má právo nádejať sa, že každý občan priloží svoje polienko v prospech spoločného dobra.

A už len celkom na záver. Tradičné Te Deum v réžii arcibiskupa metropolitu Zvolenského bolo dôstojným aktom. Verím, že nie je narušením prezidentského majestátu, ak ako slobodný občan so slobodnými názormi vyslovím myšlienku, že Slovensku by prospelo, keby opäť malo kardinála.

Či ich je 119 alebo 106, to podľa veku nad 80 rokov, aj keď sme malý národ, pápež František by si mohol spomenúť na nedávnu návštevu pod Tatrami a dať priechod rozhodovaniu v tomto duchu. Pravdaže, známy kňaz Gavenda by nám bez rozmýšľania objasnil, ako je to zložité. Je, ale potešilo by a moja voľba, keby na tom záležalo, by bol arcibiskup Zvolenský.

Pán prezident Pellegrini, šťastnú cestu vo vrcholnej funkcii !