milanjan7

Úctyhodný kolega Eduard Chmelár v dnešnom statuse sa priznal, parafrázujem, že po správe o atentáte na predsedu vlády Roberta Fica sa ho zmocnilo veľké znechutenie a nemal chuť písať. Aj ja som sa tak rozhodol.

Chmelár napokon zmenil názor a ako vždy, chvalabohu. Po takmer hodinovej ceste autobusom z Hurbanova do Nových Zámkov som aj zmenil postoj. Vzrušené debaty prostých ľudí si žiadajú dovetok. Nie každý sleduje médiá, sociálne siete, nie každý je naslovovzatý politológ, ale zdravý sedliacky rozum si treba vážiť.

A najmä jednoznačné, neskrývané rozhorčenie a odsúdenie brutálneho, hanebného, zbabelého skutku. Čin spáchal jednotlivec ? No veď hej, ak vyšetrovanie neprinesie iné závery. Ale čo ho k tomu viedlo ? Aká bola motivácia ? Hádam je pritvrdý názor robustného pána, ktorý vystúpil na zastávke v Nesvadoch, že „ak huckám besného psa proti susedovi, skončím v base. A nehuckal niekto, dokonca verejne, toho strelca ? To by sa malo vyšetriť…“

Musí sa to všetko dôsledne vyšetriť. Veď zábery premiéra, ako sa prekopŕcol pred očami davu a verejnosti, nie sú len ohrozením demokracie, ale trvalou traumou národa a štátu, hanbou a jazvou, ktorá rozhodne nie je len náhodným výčinom, lež výsledkom vybičovanej atmosféry. Za toto niekto nesie zodpovednosť. Či aj trestnoprávnu alebo „len“ politickú, nech mudrujú na to povolaní.

Poďme od autobusu k prezidentskému palácu. Úradujúca hlava štátu v prítomnosti zvoleného nástupcu sa dnes vyjadrila, že vysiela „signál porozumenia“. Áno, to treba privítať, lenže človeku vŕta v hlave otázka, na toto bolo treba čakať až do tragédie ? Nebolo treba vysielať podobné signály po parlamentných a prezidentských voľbách ? Nepredpovedal premiér už azda pred mesiacom tak trochu niečo, čo sa napokon stalo? A kedy naposledy prezidentka s „porozumením“ prijala v paláci predsedu vlády ?

A nemožno označiť za huckanie aj to, čo sa odohrávalo na námestiach, keď to najjemnejšie heslo bolo, že Fica basy ? A dnes sa aj tí, ktorí to na tribúnach mohli zastaviť, tvária pokorne a ľútostivo. Ale ani slovkom, že k vyústenie nenávisti mohlo prispieť aj hecovanie davu.

Je trochu zbytočné mudrovať nad chybami politikov, každý má na to svoje vysvetlenie, ale jedno poučenie z toho všetkého by malo vzísť. Je mi ľúto, že zaostrím na opozíciu. Nie až natoľko ako Harabin, ktorý navrhuje zakázať stranu progresívcov. Ale aj na ich adresu musím povedať, že opozičná politika by mala ísť cestou predkladania lepších riešení. Ohadzovanie koalície blatom k ničomu nevedie. Ani u nás doma a ani v európskom parlamente.

Malo by nás tešiť, že za Roberta Fica sa modlí aj americký prezident Biden s manželkou, Konferencia biskupov Slovenska ? Vďaka, najmä Bidenovi. Tak to má byť, veď sme ľudia. Ani Putin nezaváhal a označil Fica za „odvážneho a odhodlaného človeka“. Pravdaže, lekárske tímy, ktoré zachránili život vo vážnom ohrození, asi nemali čas sa modliť.

A teda, čo ďalej ? Našťastie, máme fungujúcu vládu, kompetenčný zákon a ústava riešia, verme, že len dočasnú absenciu premiéra, máme dokonca dvoch prezidentov, parlament bude po krátkej prestávke pokračovať v riadnej činnosti. Máme však aj strach medzi bežnými ľuďmi, ktorí sa netaja tým, že ich znepokojuje aj obyčajný let vrtuľníka.

Ak si po tom všetkom teraz nevstúpime všetci do seba a nezamyslíme sa, všetko môže byť stratené.

Príslušné orgány však musia konať, kde treba a ak treba. Mimochodom, predchodca generálneho prokurátora po vražde Kuciaka sľuboval peklo. Nebol ani len očistec…