Mnohí upozorňujú, že okrem reálne hroziacej jadrovej katastrofy veľkým nebezpečenstvom je otupievanie ľudstva. Čo tam po Ukrajine alebo pásme Gazy. Čo tam po desaťtisícoch mŕtvych, kým nás sa to priamo netýka. Čo tam po „drobných“ ľudských tragédiách, ktoré denno-denne prežívame. V porovnaní s globálnymi problémami to nestojí ani za mávnutie rukou.
A predsa – hádam sa nechceme dostať na úroveň stalinského myslenia, ktorý tvrdil, že milión zabitých je iba štatistikou ? A jeden zmarený ľudský život, hoci spojený s desiatkami iných životov v rodinách, prosím vás, že vás to baví sa zaoberať hlúposťami…
Ak teraz v krátkosti priblížim zopsutý život 95-ročného bezvládneho človeka, niekto si povie, no a čo ? No nič, len je za tým neuveriteľná sudcovská svojvôľa, ktorú možno prirovnať k neslávnym 50-tym rokom. Ešteže nemáme trest smrti.
Ešte kým začnem, uvediem, že ide o konkrétny súd na juhu Slovenska a všetko nasvedčuje tomu, že musí nasledovať otvorený list ministrovi spravodlivosti. Či aj na Ústavný súd SR a do Štrasburgu ? Na to treba právnika a peniaze. A čas, pretože nie každý sa dožije stovky.
Ide o to, že dve dcéry sa rozhodli zmocniť sa majetku svojej matky a dať ju do útulku. V centre dediny chcú zriadiť pohrebný ústav. Na spôsob bytovej mafie. S ponukou dozivotného doopatrovania pred pomaly desiatimi rokmi kúpili časť rodinného domu a pozemku vzadu vo dvore. Za tisíc eur. Matka býva už 70 rokov v prednom dome, ktorý nebol predmetom kúpnej zmluvy. A má stonásobne vyššiu hodnotu. To doopatrovanie vyzerá tak, že jedna dcéra mamu nevidela desať rokov a druhá päť rokov. Za tie roky starú pani opatruje syn s manželkou a dcérou. Aby „dievčatá“ ospravedlnili svoju trestuhodnú ľahostajnosť, vyhovárajú sa, že jednu z nich syn a brat naháňal so stoličkou a vymenil zámky.
Slávny súd nezaujímali dôkazy. Tie absolútne chýbajú. Syn a brat má čistý register trestov, policajti nič nevyšetrovali. Jednoducho, výmysel.
A prečo sudkyňa na 22 stranách cituje túto doslova až smiešnu beletriu tých žalobkýň, ktoré žalujú sumu 15 000 eur /ako bezdôvodné obohatenie /!/ od matky za to, že býva, kde býva už 70 rokov ? Beletriu bez jediného dôkazu ? Dá sa toto vôbec uveriť ? Veru hej.
A tu sme pri koreni veci, ktorý sa už netýka nejakej starej pani, dcér, syna. Otázka je, ako u nás rozhoduje súd alebo súdy. Stoja tento štát príšerne veľa peňazí, nemali by byť hádzané do studní. Existujú procesné zákonné pravidlá, nielen v Zambezi a Ugande, ako napríklad verejnosť pojednávania. Prečo sudkyňa, skúsená, vo veku, nepustila ani na jedno pojednávanie syna žalovanej ? Dokonca uznesením ? Ako malé dieťa uverila nezmyslu, že naháňa ľudí so stoličkami, načo je justičná stráž ?
A ďalej, sudkyňa napokon predvolala syna ako svedka. Keď vošiel do súdnej siene, ihneď a nie celkom slušne bol odoslaný na chodbu s výrokom sudkyne, že vy ste svedok. Takže ten „svedok“ skoro tri hodiny čakal na chodbe, aby sa dozvedel, že pojednávanie sa už skončilo a svedka netreba. Aj tak sa dá ?
Stará pani dostala z Centra právnej pomoci advokátku. Práve v deň posledného pojednávania ju operovali v novozámockej nemocnici. Ospravedlnila sa za neúčasť. Ako je podľa rozsudku možné, že vraj súhlasila s pojednávaním v jej neprítomnosti, je záhadou. Bola pod narkózou ? Ešte väčšou, že vraj s pojednávaním v neprítomnosti súhlasila aj žalovaná. Nepravda. Ak sa na vozíku dostavila na predposledné pojednávanie, chcela byť aj na nasledujúcom a ďalších.
A na záver, nech si čitateľ urobí vlastný úsudok. Či ide len o obyčajný bordel alebo chybu systému. Jedna z dcér, ktoré ničia a zničia život matke, je mamou sudkyne na tom istom súde. Aby to nestačilo, aj svokrou sudcu na tom istom súde. Či slovutní sudcovia chodia iba spolu na obedy, hrajú volejbal, rodinne sa navštevujú, majú kancelárie o dvoje dverí ďalej, je jedno.
Zákonné ustanovenie o predpojatosti by malo platiť aj na najzapadlejšom súde. Lenže, skúste to. Ak máte na súdne poplatky. A nemalo by ísť o predpojatosť len jedného sudcu, lež celého súdu. Veď všetky ctihodnosti sa pre vyšší súd písomne vyjadrili, že sú kamaráti a kamarátky spomenutých pokrvných príbuzných žalobkýň. Márne.
A perlička ? Starú pani chceli zbaviť svojprávnosti. Kdeže, súdny znalec a docent z Nitry súdu doložil, že tá pani vie rozprávať o hokeji, Čaputovej. Napokon, v jej veku riadil Nemecko kancelár Adenauer. A lepšieho Nemci nemajú dodnes. A takže, múdre súdne hlavy dohromady a bolo treba hľadať inú cestu. Nahuckať, aby sa verilo ničím nepodloženým hlúpostiam. Aby rozsudok bol dokonalou fraškou, ako si ľudia o tom rozprávajú.
Aby sa nezabudlo na druhú dcéru a žalobkyňu. Je, s prepáčením, krstnou mamou tej „nepredpojatej“ sudkyne. A dôvernou priateľkou jej manžela. Tiež sudcu, ktorého nechceli v Pezinku, v Nových Zámkoch, čerstvo je v Bratislave.
Ak doteraz nikoho zo zainteresovaných neporazilo, ešte sa tak môže stať.
A akom štáte to, preboha, žijeme ?
Pán Fico, ak teraz čítam Bárdyho knižku, že ste, podľa titulku a obsahu, posadnutý mocou, buďte ešte aspoň chvíľu. Vaši poslanci majú tuším väčšinu v príslušnom parlamentnom výbore. Máte ministra.
Neverím, že ak by sa to hĺbkovo na konkrétnom súde preverovalo, že by vás to nechalo ľahostajným. Každý dobrý skutok sa ráta. Aj premiérovi, ktorý tiež má matku.
P. S. U administrátora sa ľahko dajú zistiť moje dáta. Doložím 300 dôkazov, o starej pani a aj miliardovej škode na úkor štátu, čo je v príčinnej súvislosti s opisovanou „drobnou“ patáliou.
Liberálno-demokratické mimovládne politické... ...
Božie cesty sú nevyspytateľne. Súdne cesty sú... ...
Nevedela som, ze doveryhodnost sudov je takato... ...
Celá debata | RSS tejto debaty