milanjan7

Aj keď od skončenia najstrašnejšej vojny v dejinách ľudstva uplynulo už tak veľa desiatok rokov, ešte stále sa traduje, že v Rusku a ďalších krajinách bývalého Sovietskeho zväzu len ťažko nájdete rodinu, ktorej by sa tak alebo onak, najčastejšie stratou otca a syna, dcéry, či príbuzného a známeho, nehovoriac o obrovských materiálnych škodách, nedotkla druhá svetová vojna.

Dnes, t. j. 9. mája, sa v Moskve a mnohých ďalších mestách oslavuje Deň víťazstva. Je to ich veľký deň a nik nemá právo bagatelizovať osudovosť toho, čo znamenala bezpodmienečná kapitulácia nacistického Nemecka a spojencov. Aj z dôvodu, čo by znamenal opak nielen pre Rusko, Ukrajinu, ale aj ďalšie slovanské národy a celý svet.

Ak sa v dnešný deň dá dočítať krajnú nehoráznosť, že druhú svetovú vojnu vyhrali USA a Ukrajina, lebo bojovali proti Stalinovi, treba sa obávať, že postupne šašovia a blázni budú vládnuť a prepisovať históriu. Ak u nás si hlava štátu, podpredseda parlamentu a ďalší ústavní činitelia myslia, že väčšiu úctu si zaslúži neznámy vojak /ako istú symboliku nespochybňujme/ ako desaťtisíce mŕtvych na Slavíne, toto nepodceňujme. Nie je to dobrá cesta a bolo by načim sa spamätať. Aby sme v hanbe neostali, ako to písali klasici.

Teraz sa už hrôzou „trasiem“, ako zakuklení „demokratickí“ anonymovia ma za predchádzajúce riadky napadnú ako rusofila a budú sa sypať aj zlostné vyhrážky. Nuž čo, keď myslenie bolí a priestor patrí aj hlupákom, ak nerešpektujú iný názor. Aby som trochu zmiernil ich „spravodlivé“ rozhorčenie, pôjdem na to inak a vopred sa sa ospravedlňujem tým, ktorí to nepochopia.

A teda, v časoch hlbokého socializmu odvážni bojovníci dnes zvaní disidenti s obľubou šírili fór, za ktorý sa mohlo ísť do basy. Kto bol v Moskve vie, že nižšie pod Kremľom sa nachádza Alexandrijský park, kde sa bolo treba postaviť do dlhočizného radu, aby ste sa dostali k Mauzóleu Lenina. /Však, pán František Mikloško, veru, tam som vás stretol/.

A v tom parku je večný oheň a hrob neznámeho vojaka. Uctievané pietne miesto, kam sa chodia klaňať aj najvyššie štátne návštevy. A ten fór – vraj tam čosi poriadne buchlo, až to prebudilo toho neznámeho vojaka. Prekvapene sa rozhliadal a počul okolostojacich, že to ale bola šupa ! Reagoval po svojom, že was ist das schupa ?

Nuž čo, ľudová umelecká tvorivosť, tentoraz hlúpa a zlomyseľná. Krajne nevhodná. Nechcem žiadnu analógiu, ale niečo predsa. Pre mňa je nie celkom vhodné to miesto, kde v Bratislave včera prezidentka s Rizmanom, Šimečka s Biháriovou a ďalší v prítomnosti zopár ľudí, ktorých bolo možno zrátať na prstoch jednej ruky, sa klaňali neznámemu vojakovi. Či to bolo dôstojné a nemali radšej vyšliapať na Slavín, sa možno oprávnene a legitímne zamýšľať.

Počul som aktuálny pokus o fór. Vraj, ešte že Čaputová definitívne končí. Inak by možno založila novú tradíciu a ak do Bratislavy stihne prísť prezident USA Biden rokovať o mieri s ruským proťajškom, bude to skôr estráda, ak im ukážu toto „pietne“ miesto v tvare pneumatiky. Pointu som zabudol, ale súvisí to so Šimečkom. Nech mi mladý pán prepáči.

A teraz už vážne – vážme si historické fakty, majme úctu k národom, ktoré nevýslovne trpeli, na prvé miesto presadzujme mier, nezabúdajme, že fašizmus bol a je veľkým zlom.

A či bude ? V myslení a nedajbože aj v konaní ? A dokedy ? Tak to je naozaj otázka …