milanjan7

Spoznaj svet, ktorý máme doma – dotácia 25 000 eur, z 19. augusta 2022, Porozumej svetu, ktorý máme doma – dotácia 24 000 eur, z 12. septembra 2023. V prvom aj druhom prípade objednávateľom je hlavné mesto Bratislava, dodávateľom Nadácia Milana Šimečku.

Z názvov projektov je každému jasné, že najprv bolo treba svet doma spoznať a potom mu porozumieť. Aj toto sa možno dozvedieť z Centrálneho registra zmlúv. Zrejme sa to skoro za 50 000 eur podarilo.

V tom centrálnom registri sa vyskytuje nespočetné množstvo projektov podobného charakteru a stále ide o tú istú nadáciu. Nesie meno pána Milana Šimečku, ktorý, ak sa nemýlim, skonal v roku 1991. Nie je žiadnym tajomstvom, že ide o pokrvného príbuzného dnešného popredného politika Progresívneho Slovenska, ale to je len konštatovanie faktického stavu, nič sa tým nechce naznačovať.

Neviem, či ide o správnu informáciu, keď som kdesi zachytil, že len v prípade tejto jedinej mimoriadne úspešnej nadácie sa z verejných zdrojov vyplatilo 570 000 eur. Na bývalé koruny je to neuveriteľných vyše 17 000 000 korún. To len preto, aby aj bežný občan pochopil, že ide o peniaze, ktoré by nezhromaždil ani počas niekoľkých životov. Teda dosť, aby sa tomu venovala pozornosť.

Aby som bol korektne pochopený, nič proti tomu, že peniaze nás všetkých sa prelievajú niekomu, kto v súlade so zákonom koná napr. v záujme ochrany ľudských práv, pravdaže, nie zadarmo, veď to by asi nešlo. Nešlo ? Ak na to štát nemá, prečo nie ? Napokon, nadácia je inštitút umožňujúci, aby účelové združenie majetku slúžilo na podporu verejnoprospešného účelu.

Môže niekto namietať ? Ak účelové združenie majetku skutočne poslúži verejnoprospešnému účelu ? Či naozaj, to treba preverovať.

Ide mi o niečo iné. Prečo tých združení nemáme podstatne viac, prečo všetci nezakladáme nadácie, veď tie státisíce a milióny by sa zišli. Mám osobnú skúsenosť, že moje občianske združenie založené takmer pred pätnástimi rokmi, ktoré poskytuje bezplatné právne rady a konzultácie, nedostalo ani cent, aj keď požiadalo o dotáciu obec. Dostal kdekto, asi moje združenie nebolo v správnom košiari.

Pritom toto združenie nezištne pomáhajúce občanom pri maléroch okolo životných poistiek, exekúciách, konkurzoch, ale aj hoci pri predajoch záhrad alebo rozvodoch, v mnohom suplovalo lenivý obecný úrad a jeho rozvetvený aparát a ľudia tam pomoc nenašli.

Požiadali sme o dotáciu nie vo výške 57 miliónov, ani nie 57 tisíc, či 5 700, bolo by stačilo na písacie potreby a podobný účel hoci aj 570 eur, ba dokonca aj 57 eur. Ale kdeže…Premýšľali sme o čo ide, prečo sme horší ako poľovníci, ktorým obec prispela na ples, to isté cirkevníkom či futbalistom, ktorí aj napriek takmer tridsaťtisícovej pozornosti prestali hrať.

A prišli sme na to. Mali sme si založiť nadáciu ! Tiež sa volám Milan, podobné zdôvodnenia účelu ako tie existujúce a úspešné by som vedel nasúkať z rukáva. To by bolo !

Mám návrh. Ukázalo sa, že v našom prípade občianskeho združenia roky poskytujúceho stovkám a tisícom ľudí bezplatnú právnu pomoc a konzultácie, dokonca aj po zrušení členských príspevkov 20 eur mesačne, bez akýchkoľvek ďalších finančných injekcií, to ide. Veď skúste odmietnuť dedinčanov, od ktorých advokáti pýtajú nehorázne sumy.

Ale k veci. Som presvedčený, že väčšina tých nadačných peňazí je vyhodených do luftu. Ak chceme pomáhať spoluobčanom v nemateriálnej sfére, pri orientácii, ako uplatňovať a chrániť ľudské a občianske práva, radiť v týchto a iných oblastiach, pôsobiť preventívne, prečo sa nepoučiť z Matky Terezy.

Môj návrh hodný na Nobelovu cenu spočíva v tom, že každý, kto na to len trochu má, nech založí nadáciu. Nech nečaká nijaké peniaze. Keď ich už bude toľko, teda tých užitočných nadácií, že žiaden štát na svete by to nezvládal dotovať, to by nám bolo sveta žiť. A ministerke Šimkovičovej by odpadla jedna starosť.

Len trochu pohnúť rozumom, všakže ? A aspoň by nik nemohol hovoriť o kamuflovanej verejnej korupcii…