milanjan7

V tomto skromnom príspevku sa chcem odraziť od myšlienky Marka Twaina, že „je veľmi ľahké oklamať ľudí, ale veľmi ťažké ich presvedčiť, že boli oklamaní“. U nás na Slovensku pravdepodobne ide práve o toto.

Poctivé zamýšľanie nad uvedeným aspektom zrejme by mohlo byť predmetom /slušných/ polemík. Je totiž jasné, že národ už veľakrát bol oklamaný. A nebolo to až také ťažké. Teraz ide o to, ako to urobiť, aby „masy“ zistili, že naozaj často podliehali klamstvu.

Slovensko vo štvrtok 19. septembra videlo reláciu na JOJ nazvanú Král na ťahu. Televízni diváci hlasovali o tom, kto vyhrá. Percentuálne to skončilo 80 ku 20. V prospech zástupcov koalície a v neprospech progresívcov. Teda debaklom.

O to ani tak nejde, aký bol konkrétny výsledok, aj keď niekto povie, že je hanebný pre opozíciu. I nezainteresovaný divák sa musel presvedčiť, že debatujúce progresívne špičky zatiaľ nemajú na to, aby to na úrovni zvládli a nebodaj vládli. Ako by to skončilo ? Prázdne frázy, naučené floskuly a fígle nestačia na to, aby ťahali ten „štátny a spoločenský voz“ v prítomnosti. A v budúcnosti ? Ktovie, či nás všetkých bude zdobiť férovosť.

Za progresívcov debatoval poslanec Dubéci a jeho poslanecká kolegyňa, ktorej meno som zabudol. Vďaka neuveriteľnej kadencii slov, čím prehlušovala všetko ostatné. Tu sa ukázalo, že oveľa jednoduchšie je zvolať na námestí napr. „To je ono“. A vláda, tras sa. Davová psychóza vie byť zákerná nielen na manifestácii, ale hoci aj v autobuse, keď jedinec zrazu nepozná sám seba.

Vecne debatovať je ťažko, opak býva smiešny. A tu je priestor okrem bežných blogerov aj pre novinársku obec. Tá si veru neužíva vysoký stupeň dôvery. Naopak. A tých tém je nepreberné množstvo. Napr. dnes som sa kdesi dočítal, že v rámci konsolidácie sa organizuje petícia proti tzv. rušeniu rodičovských dôchodkov. Jedni vravia, že už samotný tento typ dôchodku je nespravodlivý, lebo napr. obchádza rodičov, ktorí nemali deti, resp. deti nepracovali. Iní hovoria, že nespravodlivé bude zrušenie dôchodku, alebo jeho premena tzv. asignáciou.

Veď tí, ktorí vychovali deti, evidentne na to doplatili /aj keď to slovo je zjavne nenáležité/, nižšími dôchodkami.

A to je len jedna téma, ale týka sa státisícov občanov. Na vysvetlenie, ktorému by rozumel každý, stačí jedna tlačovka ? Kdeže. A čo keby sme práve v blogu Pravda rozprúdili vecnú polemiku ? O tejto a aj ďalších témach, ktoré sa týkajú vlastne nás všetkých. Ide totiž o to, že to sú oblasti, kde vždy bude pretrvávať rozpor. Ako na súde. Jedna strana vyhrá, druhá prehrá.

A prečo teda vecne nepolemizovať, ako by mali vyzerať debaty na verejnoprávnej úrovni ?

A čo robiť, aby jednooký kráľ neostal jediným „Králom“ medzi slepými ?

P. S. Toto nie je zle myslené voči moderátorovi JOJ Královi. Naopak, snaží sa.