O manipulácii verejnej mienky sa toho hodne popísalo a ešte aj popíše. Na programe dňa nie sú náhodné spôsoby, ale výsledky vedeckých poznatkov. Ostaňme pri našej slovenskej realite a zistíme, že niekto sa spolieha na zníženú inteligenciu národa pod Tatrami a stačí málo.
Napríklad, už neraz zazneli upozornenia, že moderátori v televíziách si dovoľujú viac ako je zdravé. Všímajme si tie slávne prológy. Kto to vymyslel a kto dovoľuje redaktorovi sa niekedy aj hlúpo a dôležito predvádzať ešte pred politickou diskusiou s ľuďmi, ktorí sedia pred obrazovkami preto, lebo v demokratických voľbách získali státisíce preferenčných hlasov. A musia mlčať, lebo chcú byť slušní a nekonfrontační, a spravidla ani nereagujú na to prológové Písmo sväté podľa Dírera v TA3 a ďalších jemu podobných.
Ono to potom vyzerá tak, ako aj počas dnešnej nedele, že moderátor, ktorý si mýli svoju úlohu, udáva tón nielen ďalšej diskusii, ale vlastne „usmerňuje“ myslenie a chápanie divákov. Podľa toho, ako sa vyspal. Ako sa mu to páči alebo ako mu to ktosi nadirigoval. Nebolo by načase to zastaviť ?
Ide najmä o to, že naše televízie, vrátane tzv. verejnoprávnej, viac alebo menej okato nadŕžajú jednej strane politického spektra. O tom azda už nepochybuje ani len náhodný divák, ktorý si zapne televízor, lebo mu nechutí nedeľná polievka. A hoci len letmo vníma to, čo vidí a počuje. A už ho to rýchle prestane baviť.
A ozaj, teraz možno nasmerujem na seba kopu rozhorčených blogerov, ktorí budú tvrdiť, že zle počujem. Nemám takýto poznatok o svojom sluchu, ale nikomu neberiem právo si to myslieť.
A preto sa pýtam, či sa mi to len zdalo, že v dnešnej Dérerovej relácii V politike na TA3 nefungovali mikrofóny rovnako v prípade ministra vnútra Šutaja Eštoka a oponenta, t. j. predsedu progresívcov Šimečku ml. Som presvedčený, že obaja disponujú rovnako zvučným hlasom. Keď hovoril jeden, bolo ho počuť bez problémov. To isté platí, keď hovoril druhý.
Lenže, ako to v tých debatách často býva, súperi si skáču do reči. Nemalo by sa to, ale emócie niekedy prevládnu, najmä keď z úst oponenta zaznievajú – mierne povedané – nepravdy. Napr., keď Šimečka tvrdil, že Ódorová úradnícka vláda /podľa Šutaja Eštoka progresívna/, vykonala viac /dobrého/ ako Ficov kabinet počas šiestich mesiacov.
Niečo na tom nesedí a ani politický analfabet neuverí, ak porovná počet opatrení od tých jedných i druhých. Minister to už nevládal v pokoji vnímať a čosi hovoril. Lenže, nebolo ho takmer počuť. Žeby len nežne šepkal ? Kde sa podel ten jeho inak naozaj zvučný hlas ? Podozrenie, že mu len stíšili mikrofón, hoci Jančkárová v RTVS to Blahovi rovno vypla, aby bolo po vtákoch, sa tu asi konalo, alebo niečo na ten spôsob.
Pravdaže, toto je okrajová záležitosť, dôležitejší je obsah, hoci čert nespí a možno sa ešte všeličoho dožijeme.
Ak by naozaj nastali časy aj iných bezočivostí, ľudia to prestanú sledovať a naozaj uprednostnia nedeľné obedy a nie skrytú alebo otvorenú manipuláciu.
Pánboh s nami a zlé preč, možno si už povedali kádeháci…