Či sa to niekomu páči alebo nie, voľba prezidenta má byť udalosťou prvoradého významu, oslavou štátu a prejavom demokracie, keď občania naozaj majú neobmedzenú príležitosť určiť, kto bude na čele štátu /krajiny/ a kto ich bude reprezentovať. Bez ohľadu na kompetencie v danej dobe.
Keď dvaja najúspešnejší kandidáti včera večer ako poslušní školáčikovia čakali na začiatok duelu v televízii Markíza, prvá otázka, ktorá mi prišla na um bola, či im aspoň ponúkli stoličky. Čakalo ich totiž vyše hodinové státie pred pultíkmi. Len tak mimochodom, či by toto vydržal americký prezident. V tomto sme od Ameriky tuším lepší…
Nie o to ide. Osobne pokladám za poburujúce, ako predmetná televízia pristúpila k tomu vrcholnému štátnickému aktu, keď treba pripomenúť, že mala si pokladať za česť, že mohla hostiť oboch pánov. Ak rovných a nekonečných desať minút oproti stanovenému začiatku exkluzívni hostia bezmocne čakali a s nimi aj státisíce občanov a voličov, to je pohroma. Pravdaže, mohla sa vyskytnúť situácia vis maior, že sa na poslednú chvíľu porúchala technika alebo moderátorovi prišlo nevoľno.
Ale kdeže… To len ktosi z pozadia, bez ohľadu na vzácnosť chvíle rozhodol, že voľby – nevoľby, prezident – neprezident, treba čas a príležitosť využiť na vnucujúcu sa reklamu, hoci aj stupídnu, lebo veľké peniažky sa pohrnú. Veď ak sa občan nevie dočkať debaty, aby vedel správne sa rozhodnúť a prispieť k možno osudovej voľbe, najprv si musí pozrieť dlhočizné reklamy od výmyslu sveta, od sirupu na kašeľ až po dámske vložky.
Nič proti sirupu, ale nepripadá to ako totálne nevhodný nástup pred verejnou spoveďou dvoch ctihodných ľudí ? Raz za niekoľko rokov ? To ako keby otec nevesty dal priviesť kopu hnoja na dvor práve vo chvíli, keď obe už jeho deti sa chystajú spečatiť svoje spolužitie. Tak ako treba sirup a aj iné výrobky, rovnako aj hnoj je nevyhnutný. Ale práve tu a teraz ?
Očakávať, že Markíza začne reláciu štátnou hymnou, hoci tento symbol štátu sa uplatní aj pri hokeji, kde sa každú chvíľu hráči , brankári a niekedy aj tréneri tlčú hlava-nehlava, je číročistá ilúzia. Ale ísť, ako sa hovorí, do opery v montérkach, to azda chápu aj hlavy pomazané v slávnej televízii.
Možno so mnou nesúhlasí aspoň polovica čitateľov, netreba hádať z ktorého tábora, ak vyslovím názor, že hrubá neúcta k prezidentským kandidátom a miliónovej verejnosti mohla nájsť odozvu v rozhodnutí Pellegriniho aj Korčoka, že odchádzajú a nech Kovačič debatuje sám so sebou. Prípadne ostanú, ale až po ospravedlnení zo strany kompetentných. Pravdaže, to by si vyžadovalo osobnú statočnosť a odvahu. Teda tých kandidátov.
A na záver už len malé zamyslenie – najviac by som si ako občan cenil, keby najmä v takej vážnej chvíli, ako je proces, ktorý vyvrcholí v sobotu v noci, bol za každú cenu férový.
Teraz budem sarkastický – keby obaja kandidáti jednomyseľne odišli z Markízy pre hrubú neúctu voči nim a občanom SR, pre férovosť a rovnosť šancí by mal Korčok ponúknuť Pellegrinimu účasť na jeho dnešnom „masovom“ zhromaždení. To je čo za rovnosť a férovosť, keď jeden postupuje takto a druhý nemôže ? Prečo nemôže ? Lebo, čo by sa stalo, keby sa oba tábory stretli ? A stačil by možno jeden provokatér ?
Ešte raz, nebolo by to teda od Korčoka veľké gesto patriace do učebníc politológie, ak také existujú, keby v prípade odchodu z Markízy slušne a veĺkoryso pozval druhého kandidáta na to svoje zhromaždenie ? Nepredstaviteľné ? Ako výstup Ivana na Čomolungu, či ako sa to volá? Ani nie. Hádam by Korčoka „davy“ poslúchli, keby ich vyzval vypočuť si názory Pellegriniho. No, ale to sme už v inej galaxii.
Umenie prijať nečakané a prekvapujúce rozhodnutia by malo byť aj vo výbave politikov. Ani Winston Churchill nebol anjel a nik by si naňho nespomenul, keby v jednej chvíli sa nepostavil proti Hitlerovi. Naopak, Maradonu by nikdy nik nevyškrtol z prvého miesta najlepšieho futbalistu všetkých čias, keby bol vo finále priznal tú tzv. božskú ruku. Nepriznal, išlo o majstra sveta a plné vrecia peňazí. A dalo by sa pokračovať.
Markíza, Markíza… Mohli ste včera počkať aspoň do polnoci, veď tie reklamy aj tak stále opakujete. A až potom dať priestor Kovačičovi, ak by dovtedy neskolaboval.
Aj my občania by sme počkali, ale pochybujem, že by vás ešte išiel niekto zachraňovať…