Vo včerajšom blogu som približne uviedol, že je šťastím Slovenska, ak má tých dvoch najúspešnejších a ešte aj ďalších slušných kandidátov na post prezidenta, ktorí by neurobili hanbu. To som si „zlízol“ u priateľov, známych a príbuzných… Vraj, čo sa krútiš, povedz jasne, či Peter alebo Ivan. Takže, napravujem možno chybu a vyhlasujem, že Pellegrini je mi bližší a ľutujem Korčoka.
Hneď vysvetlím – istý kamarát mal babku, ktorá ešte v deväťdesiatke každý deň čítala noviny a bez televíznych alebo rozhlasových správ ani nezaspala. Na adresu novinárov sa vyjadrila. že sú to „chudáci s mašľou“. Dopĺňam, že za komunistov vedeli, kto ich drží pod krkom, dnes celkom netušia, kto vlastne sú tí praví majitelia, ale ani na chvíľu nezabúdajú, že iný názor dostanú do novín alebo do éteru a na obrazovky len nedopatrením. Keďže však z niečoho treba žiť, platiť hypotéky a pod., situácia je jasná. Nie sú ani zďaleka svedomím národa a keďže aj spisovateľov je pomenej, je to bieda.
Len ako perlička, jeden z najmúdrejších medzi múdrymi, totiž Eduard Chmelár, to nevytrhne. Predtým nemohol na obrazovky, lebo bol Chmelárom, teraz preto, lebo je poradcom Fica.
Nuž áno, môj blog s úmyslom pozitívne vykresliť fakt existencie slušných a schopných ľudí. ktorí sa dali na tŕnistú cestu smerujúcu do bývalého Pionierskeho paláca, má trhliny, a nie každý s tým súhlasí. Po dnešku aj ja mám problém. Priznávam trochu podvedomého nadŕžania jednému z dvoch kandidátov, ale Korčoka ľutujem. Dnes ráno som si totiž ako prvý krok k obohateniu rozhľadu prečítal príspevok v Denníku N o tom, ako sa Pellegrini „zašpinil násilníkmi“.
Nebudem sa tým hlbšie zaoberať, nech si každý prečíta a „obohatí sa“. Urobiť z kandidáta, ktorého už v prvom kole podporilo svojím voličským hlasom okolo 900 000 ľudí, takmer vyvrheľa všetkého ľudstva, na veľkom počte „flekov“, ako sa v branži hovorí počtu strojom alebo počítačom písaných strán, je jednostranne krajná nehoráznosť, tuposť a podlosť. Inak sa to povedať nedá, nech sa na mňa ctení kolegovia z Košíc, či odkiaľ, akokoľvek nahnevajú.
To ich niekto k tomu žurnalistickému žumpovaniu núti alebo konajú z úprimného presvedčenia ? To chcú nebodaj nasmerovať na občianske nepokoje, či ešte niečo horšie ?
Ale veď tých tém, ktorými by slušne a korektne mohli „poštekliť“ jedného alebo druhého, aj Pellegriniho, je habadej a keby som bol jeho úplný priaznivec, nič by som nenamietal. Napr., ako s odstupom času hodnotí údajné poharkanie sa do krvi s Ficom alebo čo vlastne bolo za tým.
Na vyváženie, lebo to je možno hlavná stratégia v predvolebnom boji, by bolo treba ísť pod kožu aj Korčokovi, či sa dodatočne nehanbí za ostrý štart svojej kampane s tým psom a taškou. Keď to trochu ešte viac v tomto kontexte pohnojil bilbordom o tom, že „neslúžiť politikom, ale ľuďom“. To Korčok myslel o svojej minulosti alebo budúcnosti ? No, sláva…Ak bude prezidentom, akým politikom by mohol vôbec slúžiť, veď bude najvyšší ? Sľub o neslúžení politikom je zbytočný, možno oxymoron ako napr. totalitná demokracia alebo vernosť v manželstve.
Aby som však prešiel k vážnejším veciam. Vážil by som si kolegov z N a ďalších podobných v jednom rade, keby namiesto používania spomínanej ťažkej a hanebnej kavalérie sa oboch pretendentov opýtali, čo si myslia o našich blízkych susedoch Rakúšanoch, v ktorých sa stále vidíme. Keď s odvolaním sa na vojenskú neutralitu definitívne odmietli dodávky zbraní a munície na Ukrajinu. Ak to nie je inšpirácia, nech národu vysvetlia, ako to vidia z predizby paláca.
A na záver už len úvaha na doplnenie myšlienky, že nám chýbajú nositelia svedomia národa. A koľkože je u nás kresťanov ? Sedemdesiat alebo viac percent ? Majú sa cirkvi miešať do politiky alebo sa ich to nedajbože vôbec netýka ? To ktorá vojna obišla kostoly ? Keď sa už u nás do cudného rúcha zabalila pápežova biela zástava, to zostaneme len na prísľube Majerského /KDH/ Korčokovi, že progresívcov s nekresťanskými témami bude úspešne bičom odháňať ? Tomu možno uverí len Lexman.
Hovorím o tom preto, že pred predchádzajúcimi prezidentskými voľbami sa ostro vymedzil voči kandidátke Čaputovej trnavský arcibiskup Orosch. Dostal po nose, s prepáčením, od svojich blízkych ? Včera v Košiciach rovno pod nosom arcibiskupa Bobera sa vesla chytil tiež biskup, aj keď len emeritný, totiž Bezák. Ak vychádzame z toho, že vojak vždy vojak /generál Pavel/ a kňaz vždy kňaz /Bezák/, vstup tohto záhadného pána do mítingovej kampane Korčoka je podľa mnohých medveďou službou.
Nepočul som, ani nevidel, ale ak je pravda, že Bezák bedákal dokonca nad absenciou prvej dámy v spojitosti s Pellegrinim, to je pekná hlúposť, ak nie niečo horšie. Kde v Ústave SR Bezák čítal o manželke prezidenta alebo jej úlohe ? Niet tam ani slovka. A vôbec, od človeka, ktorý sa riadi celibátom ako zlatým teľaťom, sú úvahy tohto druhu prinajmenej nemiestne.
Prečo teda v titulku ľutujem kandidáta Korčoka ? Ak by vyhral a bolo by to vďaka takým supermanom, akými disponujú v Denníku N, Sme, niekoľkých „nezávislých“ televíziách, v kontexte s duchovným patronátom samozvaného predstaviteľa cirkvi, to radšej ísť od toho preč.
Len škoda, že nám chýba taká osobnosť, akou bol kardinál Korec so svojou prirodzenou autoritou.
Ak je teda emeritný arcibiskup nehodným, nepovolaným a nepovereným veslárom na loďke na kresťanskom rozbúrenom mori, čakajme s nádejou na múdre slová tých povolaných.
Len aby nebolo neskoro.