Bol som členom jednej okrskovej volebnej komisie v Nových Zámkoch v prvom kole volieb prezidenta. Od piatej hodiny rannej až takmer do polnoci. Ľudia chodili nárazovo, niekedy aj hodinu sa nedostavil nikto. Bolo nás deväť, úplne neznámych ľudí, navyše aj pani zapisovateľka. Času na rozhovory habadej.
Postupne sme sa solídne zoznamovali, napokon aj potykali. A napriek tomu sme sa skoro poškriepili. Dokonca sa hlasovalo, osem za, jeden proti. Jednému hlasovaciemu lístku totiž chýbalo krúžkovanie poradového čísla. Volič záhadne „krúžkoval“ meno i priezvisko. To nebol krúžok, ani omylom. Poradové číslo vynechal. Na prvý pohľad banalita, ale nie celkom.
Nuž čo, tomu, kto v okrsku i na Slovensku voľby vyhral, ten jeden hlas by ani nechýbal, ani nezvyšoval jeho ambície. Možno povinnosťou toho hlasujúceho proti uznaniu inkriminovaného lístka bolo zápisnicu nepodpísať a uviesť svoju výhradu. Nestalo sa tak, načo si komplikovať život a dobré vzťahy, ale keď sa ten kandidát stane úspešnejším, možno s jedným neplatným hlasom… O vyššom princípe sa hovorí len vo filmoch.
O inom chcem. Či už prezidentom bude ten alebo onen, Slovensko má šťastie, že máme koho voliť, že nielen tí dvaja postupujúci do druhého kola, ale aj ďalší, by asi nerobili hanbu svojmu vysokému postu. Aj keď zásadne sú rozdielni. Elektorát však musí rozhodnúť a ak nemá hlasovať len nohami, ale aj rozumom, mal by mať jasné podstatné odpovede. Poctivo zodpovedané od oboch kandidátov. Nielen na mítingoch, kde sa dávajú kvety, prípadne rozdávajú konfety a autogramy, na tlačovkách, ale pred očami celej verejnosti. Pred nemilosrdnými kamerami a mikrofónmi. Veď načo sú nám inak médiá ?
A mali by rozhodnúť plusy a mínusy. Nie pekné reči, lebo rétoricky sú všetci zdatní, ono sa to dá aj nacvičiť. Stačí sa kamarátiť s hercami.
A tak na misku váh treba postaviť o. i. domácu a zahraničnú politiku. Kto bude mať viac plusiek a menej mínusiek, mal by mať otvorenú cestu do paláca.
A hneď začnime, hoci podľa abecedy. Čiže, Korčokom. Čo osobne urobil v domácej politike povedzme v posledných piatich – určite neľahkých rokoch – v prospech každého občana Slovenska ? A nielen on sám, ale aj vládne zoskupenie, ktorého bol členom, v rámci čoho hlasoval ako člen vládneho kabinetu. Napríklad o Covide 19, ale aj sociálnych opatreniach. Keďže bol nominantom strany SAS, ako korigoval alebo sa vyjadroval k fatálnemu sporu Matoviča so Sulíkom. Alebo, napr. o daňovej politike SAS, aj o takom dubajskom dobrodružstve jeho šéfa a spolustraníkov, či spolustraníčok.
A nech sám Korčok sebakriticky prizná svoje mínusy, či chyby. Ak vraj vyhlásil, že „pred komunizmom som unikal do športu“, bol členom KSČ alebo nebol ? Nemá zmysel pátrať, ale s tou sebakritikou sa honosili najmä komunisti.
Poďme k Pellegrinimu. V politike nie je len v poslednom období, ak sa nemýlim, Fico si ho vybral, spolu so Sakovou, pred dvoma desiatkami rokov ako mladú nádejnú krv. Obaja sú veľmi vysoko a tak výber bol úspešný, s nejakým „ale“. Je to plus alebo mínus pre Pellegriniho ? Svoj odklon od Fica by mal poctivo objasniť. V čom sú negatíva a v čom pozitíva tohto dosť zásadného kroku v politickom živote možno budúceho prezidenta ? Možno toto pokladať za mínusy ?
Je paradox, že ľudí viac zaujíma posledných päť mesiacov aktivít Pellegriniho, najmä v porovnaní s tri a pol rokmi predchádzajúcej vlády /aj s Korčokom/ ? Predseda NR SR a strany Hlas SD s tým odpočtom začal už dnes v utorok spolu so svojím ministrom a ako inak, najmä o dôchodkoch, a ďalších pôsobivých sociálnych výsledkoch, ktoré sú jednoducho faktami.
Keď si teda položíme otázku, čo urobil ten druhý /vlastne zatiaľ prvý/ počas tých vyše troch rokoch a čo Pellegrini počas piatich mesiacov, v dueloch, ktoré, dúfajme budú, sa niekto bude potiť viac. Pravdaže, nezabúdajme na otázku vojny a mieru, kde asi ten jeden bude viac namočený ako jeho súper.
Jedno je viac ako isté – prezidenta budeme mať, ale popri vôli Božej pôjde o hlasy občanov – voličov.
Držme si všetci palce !
–