Ktosi múdry povedal, že nik nevie, čo je vojna, kým do nej nepošle vlastného syna. S troškou pritiahnutia za vlasy by sa dalo povedať, že nik nevie, čo je štrajk alebo dokonca generálny štrajk, kým nepocíti všetky dôsledky.
Štrajk je spôsob protestu, pri ktorom účastníci prestanú pracovať. Špecifickou formou je hladovka. Ciele štrajku môže byť ekonomické, ale aj politické. Najčastejším cieľom je zvýšenie platov, ale môže ísť aj o zvrhnutie vlády.
Aj v týchto dňoch sa slovo štrajk stáva frekventovaným. Štrajkovať vraj chce verejnoprávna televízia, presnejšie ľudia, ktorým vyhovuje súčasný stav. Nuž, čo ? Vypnú vysielanie ? Jednorazovo alebo generálne ? Nebudú politické debaty, ani belgický detektív Hercules, ani programy pre deti ? Bude to veľmi chýbať ? Alebo sa k štrajku pripojí aj Markíza, Joj ? Ak sa využitiu ústavného práva chopia odbory a nadpolovičná väčšina zamestnancov zúčastnených na hlasovaní súhlasí, televízie môžu úplne alebo čiastočne zastaviť prácu.
Dalo by sa o tom hovoriť podrobnejšie, ale dodať treba aspoň to, že malo by ísť o nástroj na ochranu ekonomických a sociálnych záujmov zamestnancov. Zákonná úprava je podrobná, každý sa s tým môže oboznámiť. Aj pracovníci RTVS.
Generálny štrajk, to je úplne iná káva. Posledným bol v novembri, keď padla vláda KSČ. Redaktorka média, ktorý má blízko k opozícii a progresívcom, sa pred pár dňami zamýšľala, či už nastal čas na generálny štrajk. Vyzeralo to ako výzva na takýto celospoločensky radikálny krok. No, znie to hrozivo. Prinajmenej však musia existovať spoločensky široko akceptované dôvody, čo relatívne krátko po demokratických voľbách ťažko predpokladať. Ak ten príspevok vyzerá dokonca ako výzva na generálny štrajk, je to naozaj povážlivé.
Tá redaktorka v roku 1989, pokiaľ viem, ešte nebola na svete. Či vôbec vie, čo nastane v prípade toho generálneho, možno áno, možno nie. Štát a spoločnosť zamrzne ? Od dovozu rožkov, mlieka, až po autobusy a vlaky ? Aj fabriky budú mať fajront ? I tie so zahraničnými majiteľmi ? A vôbec, to sme naozaj tak hlboko klesli, že ktosi neukojený z pozadia chce ísť na barikády ?
Na záver nevyslovím vlastné myšlienky, ale parafrázujem úvahu istej českej osobnosti, inak aj bývalého veľvyslanca ČR vo Francúzsku. Na margo vývoja na Slovensku sa pýtal, či naozaj tá Ficova vláda je oprávnene na odstrel, keď opozícia frontálne útočí a hecuje aj davy na námestiach. Koľkých ľudí už zavrela súčasná moc, koľkých vytiahli o štvrtej ráno z postelí kukláči aj so samopalmi v rukách ? A boli aj vodné delá a obušky ?
Alebo ináč. Ekonomické a sociálne problémy, ktoré vážne narušujú stabilitu, sú aj v tých najvyspelejších krajinách. Aj v susednom Česku, kde päťkoalícia má historicky najnižšiu dôveru. Aj u nás to nemáme jednoduché, ale vláda pracuje. A štát funguje.
Včera otvárali v Palárikove, veľkej v obci v Novozámockom okrese, veľkopredajňu Tesco. / Mimochodom, prečo to už nie je mesto, keď porovnateľné neďaleké Nesvady sa toho dožili ? / Ľudia si modernú predajňu pochvaľujú. Húfne čakali na slávnostné otvorenie ako kedysi na banány alebo mandarínky. Malú novinársku anketu, koho budú voliť za prezidenta, ani nemožno komentovať. Je až na neuverenie, ako jeden z favoritov totálne valcuje všetko za sebou.
A čo ľudia vravia na možné štrajky ? Skoro rovnaké odpovede – a čo sa tí politici a novinári naozaj zbláznili ? Nech sa radšej poctivo živia.
Nevedia sa vpratať do kože ?