Starší to zažili, mladší možno ani netušia, čo by to mohlo byť. Boli aj u nás časy, keď bez súhlasu všemocného cenzora nebolo možné spustiť rotačku a bolo jedno, či z dôvodu takéhoto vonkajšieho zásahu pri kontrole a obmedzovaní šírenia názorov a informácií noviny zmeškali vlak alebo lietadlo. A k čitateľom dorazili neskoro.
Ešte v dávnejšej minulosti išlo o dozor nad morálkou, o kontrolu písaných diel cirkvou alebo dokonca to aj dnes platí vo väzenstve, keď odsúdený si nemôže len tak písať, čo sa mu zachce, ale postupne sa to viazalo najmä na slobodu slova. A to aj v rozhlasovom a televíznom vysielaní. Problematické to je na sociálnych sieťach a mnohých prekvapí, že dokonca aj v etalóne demokracie v USA prišli s návrhom zákona o politickej lobby, čo sa má týkať aj blogerov.
Nemienim ísť do hĺbky, lebo téma je na viaczväzkový spis. Iba podotknem, že, chvalabohu, ešte som sa nedopočul, že by aj u nás niekto v pozadí poťahoval nitky blogerom až tak, že by sa to podobalo cenzúre. Alebo sa mýlim?
Ak som sa dnes na blogu Pravda dočítal, že istá nemenovaná blogerka sa sťažuje, že uverejnila článok o novinárke a „už bol stiahnutý z titulky“, signálik zasvieti. Nie som si istý, o čom píše, keď o pár riadkov nižšie spomína blog SME.
Avšak, sám mám nepríjemnú skúsenosť, že v posledných dňoch na „mojom“ blogu Pravda záhadne zmizli, z hodiny na hodinu, moje dva príspevky, ten včerajší pod titulkom Čo vie Harabin okrem tanca alebo A znova tá nešťastná RTVS.
Ak by malo ísť o zásah administrátora blogu, veľmi by som sa čudoval. Dám ruku do ohňa s vedomím aspoň štyroch desiatok novinárskej praxe, že článok bol uverejnený slušným spôsobom a vo verejnom záujme. Veď prečo si nezobrať na paškál prezidentského kandidáta Harabina a poukázať na to, že okrem obdivuhodných právnych znalostí vie aj perfektne tancovať ? Ak som nevidel zvŕtať sa na parkete súčasnú prezidentku, to neznamená, že hlava štátu by si aj týmto spôsobom nemohla získavať sympatie občanov.
Použijem trochu logiku, ktorá vysvetľuje, prečo v titulku jasám, že o žiadnej cenzúre alebo ničom, čo by sa jej podobalo, by nemalo a nemôže byť ani reči. Totiž bloger je človek /a nemusí to byť profesionál/, ktorý dokáže zosmoliť zmysluplný text, môže ísť o vážnu tému, ale na škodu nie sú ani vtipné vsuvky. Áno, sú prípady, že administrátor môže a musí článok vymazať. Je predsa jasné, že by to dokonca mohol byť trestný čin šírenia poplašnej správy, ak by bloger v titulku ohlásil začíatok tretej svetovej vojny alebo inú podobnú nepodloženosť.
Ibaže, tu je problém. Ešte som si nevšimol, ale môžem sa mýliť, že by sa vymazávali tie často hnusné a podlé diskusie pod blogmi, kde niet núdze o trestuhodné osobné urážky od tých, ktorí sa skrývajú za anonymné mená, od výmyslu sveta, pobavil ma toť nedávno pisateľ pod príznačným označením „veľkývták“.
Aby som to uzavrel – aj administrátori blogov, pri všetkej úcte, by sa mali vyhýbať tomu, čo by pripomínalo svojvôľu. Ak som ako bloger pochybil, prosím, odstráňte príspevok, ale rád by som vedel, prečo, nech sa poučím od múdrejších. Keď to administrátori neurobia a nezdôvodnia oprávnenosť svojho kroku, dôrazne žiadam o opätové uverejnenie príspevku. Inak nemá význam ďalej poskytovať svoje duševné vlastníctvo, aby bezdôvodne vychádzalo nazmar.
Prezidentské voľby sa už blížia do finále, čoskoro po nich aj európske, bolo by škoda dožiť sa prekvapení zo strany tých, ktorí môžu „usmerňovať“ slobodu slova v prospech niekoho.
A blogeri ? Nech píšu slušne, kvalitne, v súlade s najlepším vedomím a svedomím. Kritériom týchto požiadaviek je čítavosť blogov. Ak ľudia budú ignorovať hlupákov, aj keby to boli vytrvalí pisatelia, grafomani, prestane ich to baviť.