Pre menšie a „čerstvejšie“ demokratické štáty, kam možno zaradiť aj naše Slovensko, vzorom je Francúzsko, jeho stabilný a prepracovaný ústavný systém, vrátane ústavného súdu, resp. ústavnej rady. A čoho sa týka moja neodbytná chiméra alebo sen ? Fixnej idey, že členom vrcholnej inštitúcie v krajine galského kohúta môžu byť iba dve kategórie občanov – bývalí prezidenti a univerzitní profesori.
Nech mi je odpustené, že pred napísaním týchto riadkov som nešiel gúgliť, aby som našiel možno minulý a súčasný spôsob kreovania najvyššieho ústavného orgánu. Nie žeby sa mi nechcelo, ale zámer bol vyhnúť sa sklamaniu, že ani v Paríži nemajú istotu, že iba tí najlepší a najmúdrejší majú dvere otvorené na rozhodovanie, ktoré môže zmeniť iba niekto tam celkom hore. Áno, v nebi.
Poďme k nám. Bolo by opovážlivosťou vysloviť myšlienku, že advokát, notár alebo príslušník inej profesie zaoberajúci sa iba aplikačnou praxou, bez hlbokého vedeckého poznania, nemôže byť dobrým ústavným sudcom. Kto je schopný posudzovať túto otázku a dávať záväzné odpovede ?
Niečo však nesedí. Ak slovutný košický Ústavný súd SR prijal podnet na ďalšie konanie a zároveň pozastavil účinnosť novely trestných kódexov, ale zároveň ponechal bez zmeny zrušenie špeciálnej prokuratúry, to už nie je chiméra alebo sen. To je fakt, ktorý ma ako občana a absolventa jednej z najstarších a a najväčších právnických škôl v Európe, mám na mysli fakultu v rámci Univerzity Karlovej v Prahe, irituje ako málo kedy.
Pozriem sa na to ako laik. Nuž, predstavme si, že okresný súd na prvom stupni rozhoduje o tom, či 95-ročná matka má zaplatiť dvom dcéram nájomné za bývanie vo svojom dome alebo uhradiť podľa žaloby bezdôvodné obohatenie, keď dom jej údajne nepatrí – lenže, o vlastníctve toho domu ešte nerozhodol odvolací súd.
Čo sa môže stať ? Okresný súd určí, že matka musí dcéram uhradiť tisíce za to bezdôvodné obohatenie, tento rozsudok nadobudne právoplatnosť, ale odvolací súd v inom konaní, o vlastníctve, po roku – dvoch vynesie rozsudok, že tá matka je vlastníčka a dcéry si môžu, ako sa hovorí, utrieť nos. Výsledkom je minimálne chaos.
Dá sa tomu rozumieť aj bez mudrovania ústavných a iných právnikov ? Nájde sa okresný súd, ktorý nepočká na meritórne rozhodnutie vyššieho súdu, od ktorého závisí jeho rozhodovanie ?
A čo sa stalo na ústavnom súde ?
Došlo k zvláštnemu právnemu precedensu, keď vrcholový etalón spravodlivosti na Slovensku pozastavil časť novely zákona, ktorá ešte de iure nejestvuje, lebo nebola publikovaná v Zbierke zákonov ! Je analógia s tým okresným súdom a jeho ponáhľaním sa ? Samozrejme, vyroja sa odborníci, ktorí budú veci vykladať aj tak, aj onak, ale nakoniec to ostane zrejme pri tom povestnom, že i tak še da…
Prisahám, že ani v najmenšom nemienim spochybňovať kvalitu ústavného súdnictva u nás. Určite to v tých Košiciach nemajú ľahké. Ak je niekde zádrheľ, treba to napraviť. Aj keď sa to nezdá, jednoduchšie je to s tou ústavou, aj keď treba 90 hlasov v parlamente. Ctihodnosti v metropole Košíc máme a ešte budeme mať. Aj keď treba doslova a do písmena rešpektovať ich nález, to neznamená, že sa nemožno zamýšľať a porovnávať, ako to je inde. Najmä v krajinách, kde sú ďalej ako my.
Alebo je to len ilúzia ?