Pripomeňme si, ako to vlastne bolo – dnes už nebohého generála Milana Lučanského poslala do vyšetrovacej väzby sudkyňa Záleská. Fyzicky zdatný, taký prototyp slovenského poriadneho chlapa, neprežil útrapy a dosť záhadne zomrel. Za mrežami. Možno sa ešte raz detailne dozvieme, ako sa to vlastne mohlo stať.
V Rusku, za mrežami, nie vo väzbe, odišiel z tohto sveta odsúdený väzeň Navaľnyj. Ak ukrajinská tajná služba, ktorá nemá dôvod podliezať Rusom, oznámi svetu, že Navaľnyj zomrel prirodzenou smrťou, asi to naznačuje, že to s jeho fyzickým zdravím, na rozdiel od impozantne vyzerajúceho slovenského generála, nebolo všetko v poriadku. Aj v tomto prípade sa možno raz dozvieme, ako vlastne k tomu došlo, ak niekto neverí oficiálnym lekárskym správam.
My na Slovensku však máme geniálneho mysliteľa. Výzor zamysleného vodcu proletariátu Lenina nie je jediné, čím ohuruje. Má odpoveď na všetky otázky, od zbabelosti národa až po pasovanie obľúbencov za národných hrdinov. Áno, je to Šimečka starší, ktorý pri včerajšom hrkútaní s redaktorkou Tódovou mohol prispieť do celonárodnej diskusie o nešťastnom Lučanskom. Je jasné, že to mohol mať ako na tácke, veď menovaná novinárka je viac ako kamarátka menovanej sudkyne. Mohol to mať takpovediac z prvej ruky.
A vyhlásiť za slovenského národného hrdinu Milana Lučanského. To mu na um neprišlo. Okrem iného aj preto, že tak výlučne učinil vo veci najznámejšieho zosnulého v Rusku, keď oznámil, že, citujem: „Navaľnyj je ruský národný hrdina“. Rusi to ešte nevedia. Či Tódová má aj v ďalekej krajine na východe hlboko spriaznenú dušu, akou je osudová sudkyňa, ktorá bola pri tom, nevedno. A či vie podrobnosti, ktoré vedú nášho česko-slovenského mysliteľa k stavaniu sôch, tam ďaleko a nie doma.
Nuž ale, keď to Šimečka tak na plné ústa povedal, niečo na tom musí byť. Jednak je významný spisovateľ, teda svedomie národa /národov/, aspoň tak o ňom hovoria priatelia na oboch stranách rieky Moravy, ešte významnejší novinár a najmä otec zatiaľ najdôležitejšieho zo Šimečkovcov, ktorý si to nasmeroval k politickým výšinám. Strom nie je tentoraz ďaleko od jablka, niekedy syn preberá múdrosti od otca a inokedy to môže byť naopak.
Lenže, niečo tu nehrá. V Rusku vo väzení zomrel človek. Pravdaže, škoda každého ľudského života. O tom, že to v súčasnosti najmenej potreboval Putin, vie azda aj politický analfabet. Išlo o právoplatne odsúdeného ruského občana. Na rozdiel od Lučanského, ktorý sa ocitol vo väzbe, ani nevedel ako. Ak pripustíme, že v prípade Navaľného išlo o prirodzenú smrť, v prípade generála Lučanského ani omylom.
Ak by malo dôjsť k intronizácii národných hrdinov a ľudia na Slovensku by sa mali rozhodnúť, o Navaľnom toho veľa nevedia, ak nečítajú denník N, a zrejme by v drvivej väčšine hlasovali za generála Lučanského. Aj vďaka múdremu Šimečkovi, ktorý stanovil kritériá. Verme, že to myslel vážne.
Platí, že na Slovensku máme majstrov sveta v táraní. Nechajme Šimečku Šimečkom a pozorne sledujme blížiace sa predvolebné debaty. Kto iba bohapusto reční, nech sa predvádza doma pred manželkou. Chváľme a voľme toho, kto starostlivo vyberá slová a uvedomuje si zodpovednosť za vypovedané.
Takého prezidenta hľadajme.