Hľadá sa ten tretí alebo /Prezident/ Kubiš ako Gulliver

12. februára 2024, milanjan7, Nezaradené

Priatelia ma upozornili, že nepíšem až tak zle, napokon čitateľnosť blogu je vysoká, ale som dlhý. Dlhší býva už len Eduard Chmelár, ale to je ospravedlniteľné, lebo na naše slovenské pomery ide o geniálneho pozorovateľa a mysliteľa. Neviem ako kto, ale ja si vždy prečítam všetky jeho príspevky až do konca. Stojí to za to.

Pár týždňov pred prezidentskými voľbami sa odvážim povedať, že bolo by načim zrušiť alebo obmedziť prieskumy. Agentúram neverím, podobne ako keď v už zaniknutej televíznej relácii nám tvrdili, že vraj „Opýtali sme sa sto Slovákov…“. Máš ho vidieť. Živo si viem predstaviť, ako stovky spolupracovníkov agentúr naháňali každý deň stovky a tisíce Slovákov od Dunajskej Stredy až po Medzilaborce.

Volič by si mal urobiť prieskum vo vlastnej duševnej sfére, rozhodovať by sa mal podľa vlastného poznania a nie podľa toho, koho mu predostrie od začiatku pochybný prieskum, niekoho dá na prvé a druhé miesto, iného až na koniec zoznamu. Pravdaže, aj prieskum je podnikanie, ak nie zrušiť, aspoň zakázať ovplyvňovať /možno aj zavádzať/ verejnú mienku aspoň mesiac – dva pred voľbami.

Rovnako to platí aj o médiách, najmä o televízii a rozhlase. V tomto prípade ťažko hovoriť o podobných zákazoch alebo obmedzeniach, ale príslušné regulačné orgány, t. j. najmä Rada pre mediálne služby by to mala vziať od podlahy a zamedziť zjavným manipuláciám, čo platí dokonca aj o verejnoprávnych médiách.

K voľbám – prieskumy preferujú dvoch kandidátov. Nemyslím si, že vec je, ako sa hovorí, hotová. Pellegrini má výhodu, že je vo vysokej funkcii, mohol aj určiť vyhovujúci termín. Na druhej strane disponuje slabinou, lebo musí rozhodovať o nepopulárnych opatreniach, ako naposledy pri rokovaní parlamentu o novele trestného zákona.

A Korčok ? Nič a nik ho nenúti sa pretŕčať, ale ten jeho pozabučkový štýl mi nekonvenuje. Je jasné, že sa spolieha na progresívcov, liberálov, ale skrývať sa za mítingovou tribúnou, dokonca s tmavými slnečnými okuliarmi, aby vyzeral nenápadne ako Sherllock Holmes, mi pripadá nedôstojné. Mal vybehnúť na tribúnu, zmocniť sa mikrofónu, kým by bol Šimečka prekvapený, paralyzovaný a ľudí sa jasne opýtať, či ho chcú.

V každom prípade, ak sa potvrdia predpovede, že boj o kreslo v paláci zvedú dvaja spomínaní súperi, Slovensko ostane rozdelené na dve takmer rovnaké /bojujúce/ časti. Pellegrini hlása pokoj, lenže asi nikdy neuspokojí hoci len tie progresívne dračice podopierané liberálnou krikľúnkou. Korčok chce vyvažovať a byť dokonca akýmsi protipólom vláde, lenže to sa pomýlil. Keď sa to zmení na prezidentský režim, prosím, ale dovtedy?

Národ je múdry. Čo keď ho prestane baviť ten stav nenávisti, zloby, zákernosti, čo nemá ďaleko od fyzických útokov a malej alebo väčšej vnútropolitickej vojny ? Ľudia začnú spomínať na Sagana. Čo je lepšie, hnať sa k cieľovej páske v jednej línii so súperom alebo vyrútiť sa spoza chrbáta a tým dvom vyfúknuť prvenstvo ? Aj takúto skúsenosť už máme, keď kocúra dvom silnejším vytrel Gašparovič.

Máme dnes takého tretieho v pozadí ? Nech preberám zoznam kandidátov sprava i zľava, spredu i zozadu, vychádza mi jediný, a to svetoznámy diplomat Ján Kubiš. Okrem vynikajúcich predpokladov na tomto poli má na to aj postavu. Je to poriadny chlap. Nie je to dôležité ? Veru, je. V roku 1960 v USA sa postavil proti politickému matadorovi Nixonovi ako 43- ročný fešák John Kennedy. Na jednej strany prefajčený a unavený Nixon, oproti pred kamerami zjav, keď ženy nadšením až pišťali a muži závideli.

Takže, ku Kubišovi. Nemám v úmysle robiť reklamu jednému z kandidátov o Grasalkovičov palác. Má na to určite kvalifikovaný štáb. A že spomínam poriadneho chlapa ? Aj taký Putin by sa musel pozerať do očí svojmu partnerovi pekne odspodu, aby dovidel, a Biden ? Poľahky by odniesol na pleciach aj dvoch amerických vládcov a na dôvažok ešte aj čínskeho.

Prepáčte, že trochu žartujem, veď neuškodí, aj tak sa všetci mračíme a sme mrzutí. Ján Kubiš my mohol zohrať úlohu Gullivera podľa vynikajúceho románu spisovateľa Jonathana Sfifta. O čom je ten román a prečo sa stal jedným z najznámejších diel svetovej literatúry a prečo to dávam do súvislosti s Kubišom ? Ťažko to objasniť pár riadkami. Treba sa do toho zahĺbiť a popremýšľať.

Tak hurá, už aby tie voľby boli, palác potrebuje pevnú mužnú ruku.