Začnem Einsteinom a Pellegrinim, skončím koridou. Einsteinom preto, lebo on je autorom výroku, že ak človek urobí aj milión dobrých vecí, ani to ho nemusí uchrániť od posmechu, znevažovania a ohovárania, ak sa dopustí chyby. Velikán ľudstva v rovnici úmyselne napísal na tabuľu, že sedem krát jeden je jeden. Tých správne vyriešených zložitých rovníc bolo desať, jedna úplne jednoduchá nie. Žiaci v triede sa išli popukať od smiechu.
Náš najnádejnejší kandidát na nového prezidenta Peter Pellegrini sa hádam neurazí, keď jeho osobnosť dám aspoň trochu do súvislosti s Einsteinom. Jedného to asi poteší, druhému je to už jedno. O čo ide ? Čoraz viac ľudí si bude všímať jednotlivých adeptov na prezidentský stolec. Podrobia ich až takmer skenovaciemu systému, aby neostalo nič neodhalené.
Som obyčajný občan, politike novinárčinou sa však venujem desiatky rokov, trochu sa tomu rozumiem a tak si čoraz intenzívnejšie kladiem otázku, či už viem, koho by som chcel za novú hlavu štátu. Nie koho budem voliť, lebo pri tajnom hlasovaní je to viac menej irelevantné.
A ak po madame Čaputovej si želám pána, lebo éra dámy sa zrejme už nezopakuje, tak koho a prečo ? A ja to teraz urobím. Áno, je to kandidát, predseda Hlasu, Peter Pellegrini. Je to len intuícia alebo čosi viac, čo podľa mňa predurčuje práve túto osobnosť, aby sa postavila na čelo krajiny, štátu ? Dosť ma zaujal jeden jeho výrok, že „jediný recept, ktorý mám, je, že všade, kam prídem, sa snažím všetko robiť najlepšie, ako viem. Pracujem naozaj od rána do večera“.
Samozrejme, že toto nevykresľuje celú hĺbku a šírku jednej politickej osobnosti a človeka. Mne sa to zdá byť úprimné.
A teraz ešte raz k tomu Einsteinovi. Aj Pellegrini sa určite dopustil nejakých chýb, veď kto je úplne dokonalý ? Napravovať chyby a korigovať svoje postupy nie je prejavom nízkosti, ale veľkosti človeka. Vďaka aj za to.
Tu spomeniem koridu, t. j. býčie zápasy. Koná sa to v Španielsku, Portugalsku, Mexiku, a v mnohých ďalších štátoch za oceánom, ba postrehol som, že aj v Chorvátsku, kde to volajú borbe s bikovima. Nevidel som to zblízka. Striasa ma predstava plného štadióna a šalejúceho davu na tribúnach, keď ten skrvavený býk dokonáva po údere šabľou od hrdinského toreadora.
Čo je zaujímavé ? Toho býka najprv niekoho mesiacov hýčkajú, vykrmujú, má sa ďaleko lepšie ako na pastvinách, a potom dorazia. Nikomu nič neurobil, ale ľudia to chcú vidieť. A ešte za to aj dobre zaplatia. Odhliadnuc od tradícií, čo treba rešpektovať, veď ani spomínané národy nechápu, prečo sme napr. vo vytržení, keď preskakujeme vatry alebo dievčatá a ženy radostne výskajú, keď ich chlapci okúpu rovno v studenom potoku.
O iné mi ide. Aby volebná kampaň adeptov na hlavu štátu nebola na prvom mieste tranzom pre masy, na spôsob koridy, keď ide najmä o krv, o zničenie súpera za každú cenu, či nejakú výraznú chybu v živote urobil alebo nie. Aby ani politika nebola taká. Možno preto sa mnohí boja Pellegriniho, lebo on by to nedovolil.
Nemalo by sme však umožniť nielen politikom, ale aj anonymným, možno aj kúpeným a plateným pisálkom, aby zavádzali vo verejnom priestore, dokonca aj zjavnými nezmyslami. Asi jeden z organizátorov protivládnych protestov, aby napr. v blogu SME dnes tvrdil, s palcovým titulkom s Pellegriniho menom, že „akým právom z nás robíte nesvojprávnych idiotov, ktorí sa potrebujú burcovať opozíciou“.
Najviac ma z toho výroku zaujalo slovné spojenie „nesvojprávny idiot“. Nie je to trápny nezmysel, možno pleonazmus, keď sa zbytočne , v rozpore s logikou hromadia slová ? Stačilo by nesvojprávny alebo idiot, to je dostatočná výpovedná hodnota. Podobne je nesprávne použiť výraz „darček zadarmo“ alebo „hospitalizácia v nemocnici“.
Ale k veci, ja si predstavujem za nového prezidenta Petra Pellegriniho, nič lepšie nás v budúcnosti nečaká, nech si hovorí kto čo chce. To však neznamená, že o inom kandidátovi budem písať nezmysly, výmysly, pleonazmy.
Napr. že niekto bude prezidentom hlavy štátu…